Lenže už nezvolením Bélu Bugára za opätovného lídra SMK sa dalo tušiť, že pnutie bude mať vážnejšie dôsledky a postupné odchody niektorých predstaviteľov z radov poslancov či dokonca členov navodzovali viaceré možné scenáre ich ďalších politických kariér.
Vznik subjektu pod názvom Most – Híd je zaujímavým pokusom o dualizmus v prostredí, ktoré má jeden závažný problém – počet voličov je ohraničený počtom občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Pri vzniku si preto mnohí analytici spomenuli na scenár delenia Slovenskej národnej strany na dva subjekty a z toho vyplývajúce nedostanie sa ani jedného z oboch táborov do slovenského parlamentu. Takýto scenár nie je vôbec vylúčený ani v tomto prípade. Ak totiž počet potenciálnych voličov vydelíme dvoma a odpočítame časť znechutených týmto krokom, dostaneme sa k číslam, ktoré nezaručujú prekročenie prahu zvoliteľnosti. Horšie na tom je iste novovzniknutá strana Bélu Bugára, pretože volič má rád zaužívané značky, SMK je ňou rozhodne. Či sa to podarí aj v druhom prípade, je viac ako otázne. Bude preto zaujímavé sledovať nielen prvé reálne prieskumy verejnej mienky, ale najmä zisky oboch strán v regionálnych voľbách v novembri tohto roka.
Práve tento termín bude akýmsi lakmusovým papierom, pretože ukáže reálnu silu oboch subjektov a predovšetkým to, ktorý má šancu na dominanciu a ktorý sa bude musieť viac usilovať byť tým „poslušnejším“ v rámci možnej veľkej maďarskej koalície. Nech to už dopadne akokoľvek, odsúdené na spoluprácu sú oba tábory už teraz. Zaujímavý je aj postoj ostatných slovenských politických strán, ktoré zatiaľ viac vyčkávajú, ako dopadne tento súboj. Aj keď im je iste mentálne viac bližší Bugárov Most ako Csákyho SMK, dobre si uvedomujú, že nerozhodnú ich sympatie, ale voliči maďarskej národnosti. V politike platí, že nikdy nehovor nikdy, a preto si nechávajú otvorené dvierka na obe strany.
Pokus o vytvorenie maďarskej politickej strany viac otvorenej pre slovenských voličov je iste pokusom zaujímavým, ale v reálnom čase nemá veľkú šancu na úspech. Pri všetkej úcte k podpredsedovi Rudolfovi Chmelovi je to predovšetkým typ intelektuála, ktorý má šancu osloviť najmä voličov menších, mimoparlamentných strán. Jedine príchod Ivety Radičovej by dával akú–takú šancu na prilákanie slovenských voličov, ale tento pokus sa nateraz nezrealizuje. Ostáva tak čakať viac na politický zázrak, ale aj tie sa občas na Slovensku udejú. Či aj v tomto prípade, ukáže najbližší rok.