Vďaka nadštandardným dohodám medzi Českom a Slovenskom a jazykovej dostupnosti využíva nesporne kvalitnejšie štúdium u našich západných susedov čoraz viac „študijných emigrantov“ (20– až 25-tisíc!) zo Slovenska, a to napriek tomu, že možnosti štúdia v rodnej vlasti sú kvantitatívne čoraz širšie.
Ako vyplýva z verejne dostupných materiálov z prostredia tvorby legislatívy vlády SR: „Slovenské vysoké školy sa už roky stretávajú so závažnými problémami, ktoré spôsobujú ich nízku konkurencieschopnosť a ustavične sa znižujúcu kvalitu pri zvyšujúcom sa počte vysokoškolských študentov.“
Čiže všetci o probléme vieme, no zároveň ho neriešime. A ak áno tak… ako to už býva, od chvosta. V snahe riešiť problém vysokého školstva pristúpil minister k „projektu“ komplexných akreditácií, ktoré majú viesť k novej kategorizácii vysokých škôl.
Búrlivá diskusia, ktorá sa rozpútala v minulých týždňoch medzi zainteresovanými stranami, viedla v konečnom dôsledku iba k – v poslednom čase populárnemu – hľadaniu nepriateľa. Obľúbenou sa stala najmä téma zahraničných profesorov, ktorí sú titulovaní ako „lietajúci“ v negatívnom zmysle slova.
Pritom na zahraničných univerzitách sa, naopak, dbá o to, aby súčasťou výučby boli práve renomovaní odborníci, ktorí prinášajú iné pohľady, obohacujú vzdelávanie o medzinárodný aspekt a nezriedka majú iný pohľad na formálnu aj obsahovú stránku výučby. Práve to je jedna z ciest, ako zabrániť odlevu študentov do zahraničia podľa príslovia o Mohamedovi a hore.
Na záver ešte jedna štatistika v zmysle názvu tohto článku. Je z dielne OECD a meria kategóriu počtu zahraničných študentov v jednotlivých štátoch, inými slovami atraktívnosť slovenských univerzít v očiach zahraničných študentov. Slovensko skončilo tretie od konca, pričom v prepočte na obyvateľa je beznádejne posledné…
V tejto chvíli skutočne nie je namieste zaoberať sa rôznymi „trojčlenkami“, ako napríklad prepočet študentov na počet pedagógov, alebo dĺžka zamestnaneckého pomeru pedagóga, čo sú kritériá Akreditačnej komisie v procese komplexnej akreditácie vysokých škôl. Alebo najnovšie absurdné nariadenie, aby zahraničný pedagóg zamestnaný na slovenskej vysokej škole mal doklad o ovládaní štátneho jazyka…
Skôr je namieste zaoberať sa otázkami, prečo je naše školstvo mimoriadne nepružné v reakciách na potreby pracovného trhu a nedokáže ponúknuť dostatočne atraktívne študijné programy ani pre slovenských študentov, o tých zahraničných ani nehovoriac.