Nedajte si to vziať

17.11.2009 09:40
Nežná revolúcia v Bratislave
Milan Kňažko viedol v novembri 1989 mítingy. Autor:

"Robíte to s takou noblesou, je to kultivované. Nadšenie ľudí, súdržnosť, nádej na lepšiu budúcnosť, viera v dobro, viera vo vlastné sily spája ľudí. Je to nádherné, nedajte si to vziať. Nebuďte však idealisti a nepodliehajte ilúziám. Po vás prídu iní a nebude to dlho trvať. Tí zašliapu všetko do blata, pošpinia, znevážia, vysmejú a všetci budú veľmi sklamaní." Tieto slová mi povedal Karel Kryl na tribúne v novembri ´89, keď sa pripravoval na svoje prvé vystúpenie po dvadsiatich rokoch pred bratislavským publikom.

Pri pohľade na Námestie SNP, na stotisícový dav, z ktorého vyžarovala obrovská sila a nekonečná pozitívna energia, sa mi jeho slová zdali pesimistické a v tej atmosfére akési nenáležité. Všetko sa vo mne búrilo pri predstave, že by sa toto všetko mohlo stratiť. Už vtedy som si uvedomoval, že revolúciu nerobíme my dvaja s Janom Budajom na tribúnach, ale všetci ľudia na námestiach. Vedel som, že bez nich by sa z nás stali bezvýznamní disidenti a hravo by si s nami poradili aparátčici KSČ a skúsení profesionáli ŠtB. A keby nás nebolo príliš veľa, nepochybne by nastolili „socialistický poriadok“ policajné zložky, armáda či Ľudové milície. Okrem toho v zálohe ešte stále bolo pol milióna dobre vyzbrojených sovietskych okupantov.

Zrejme som nenapraviteľný idealista a optimista, pretože som Karlovi Krylovi tieto slová tak trochu zazlieval. Na druhej strane som si ho dlhé roky veľmi vážil, obdivoval, poznal som jeho pesničky a básne takmer všetky naspamäť. V časoch pre mňa najťažších to bol on, ktorý mi pomáhal udržať si nádej a vieru v lepší život. Jeho odvaha a schopnosť jasne pomenovať to, čo som niekedy iba intuitívne cítil, boli pre mňa nedostižným príkladom mravnosti. Vďaka nemu aj dnes viem, že niektoré kompromisy môžu mať horkú príchuť a že človek ich nesmie robiť za cenu porušenia vlastných princípov morálky.

Po dvadsiatich rokoch si nemôžem nepoložiť otázku, do akej miery mal vtedy Karel Kryl pravdu. Apatia, ľahostajnosť, rezignácia sa postupne vkrádajú do našich vzťahov. Prečo? Nie sme pričasto svedkami nespravodlivosti a bezmocnosti zákona? Množstvo škandalóznych nevyriešených káuz – často ľudí, ktorí by mali ísť príkladom – určite nezvyšuje sebavedomie občana. Občana, ktorý by mal byť na prvom mieste a nemal by byť degradovaný iba na volebný hlas na jedno použitie.

Keď sa Slovinsko rozhodlo pre vznik samostatného štátu, zvolali do športovej haly 3 000 najlepších mozgov krajiny a niekoľko dní sa radili, ako ďalej. Pociťovali veľkú zodpovednosť. Naivný štatistický prepočet mi hovorí, že na Slovensku by sme ich mohli mať okolo 6 000. Nehovorím, že ich treba zvolávať do športovej haly, ale pýtam sa, kde sú. Prečo sa skrývajú pred verejnosťou a prečo ich nepočuť. Alebo počuť len veľmi slabo. Bez ich aktívnej účasti bude verejná mienka na Slovensku iba prázdnym slovom.

Komunistickú totalitu zbúrala verejná mienka. Som presvedčený, že verejná mienka je silnejšia ako ktorákoľvek politická garnitúra, všetky významné ekonomické monopoly a úradné inštitúcie dohromady. Skúsme ju zobudiť, veď už spala dosť dlho. Zobuďme ju skôr, ako zvíťazí odpad nad občanom.

Slová na tribúne v novembri ´89 povedal síce Karel Kryl mne, ale adresoval ich vám všetkým: Nedajte si to vziať!

Napäté novembrové dni v Prahe v...
Napäté novembrové dni v Prahe v...
+29Alexander Dubček na Letenskej pláni v Prahe.
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku