Lenže – SaS ohlásila, že z vysokou pravdepodobnosťou nazbiera potrebný počet podpisov, aby bolo v deň volieb vyhlásené ich „populistické“ referendum. A teraz to už začína byť zaujímavé. Ak sa im to podarí, akýkoľvek volič sa v deň volieb bude rozhodovať o dvoch veciach – ktorú stranu pôjde voliť a či sa zúčastní Sulíkovho referenda. Maličká SaS by takto stanovila významnú tému volieb. Ak by aj SaS pred voľbami nerobila nič iné len kampaň na referendum, je veľmi pravdepodobné, že voliči na toto pri výbere strany zareagujú.
Úspech strany medzi voličmi je naviazaný na zdroje rastu a schopnosť ich „ukotviť“. Napriek všeobecne prijímanému názoru, že SaS oslovuje najmä sklamaných dzurindovcov, to nie je pravda. Podľa prieskumov oveľa výraznejšie SaS čerpá v radoch sklamaných voličov koalície a medzi nevoličmi a prvovoličmi. Tí reagujú na pravicovými elitami toľko kritizovaný populizmus a imidž „nových“ a „čistých“. Na rozdiel od ostatných pravicových strán takto SaS významne oslovuje voličov z „druhej strany“.
Koalícia s SDKÚ z tohto pohľadu nemá pre SaS žiaden zmysel, akurát by „vrátila“ percento-dve, sklamaných dzurindovcov. Odmietnutím Dzurindu ako lídra kandidátky SaS síce takúto koalíciu odpískala, no zároveň si ešte viac otvorila dvere do skupiny sklamaných pravičiarov, pre ktorých je Dzurinda traumou.
Populizmom a budovaním imidžu „noví a čistí“ čerpá SaS práve v radoch koaličných voličov. Čísla sa mierne líšia podľa agentúry, no najviac voličov berú od Smeru, približne 30–40 percent. Významní sú potom prvovoliči a nevoliči. A až nakoniec sú to bývalí voliči SDKÚ, ktorí tvoria len 20–25 percent voličov SaS. Tieto voličské skupiny sú, samozrejme, nestabilné, ak však sulíkovci takto pôjdu ďalej a zaklincujú to populistickým referendom v deň volieb, táto hra môže priniesť ich účasť v parlamente.
Vyplývajú z toho dva závery. Po prvé, do volieb je ďaleko a Fico môže pred voľbami ovládnuť mediálny priestor úplne radikálnymi témami, ale v tomto momente to pre SaS začína vyzerať reálne.
Po druhé, sulíkovci sa nemôžu spojiť s nikým, kto by im ohrozil zdroje rastu. Teda ani s bugárovcami, pretože takéto spojenie by im „odpálilo“ väčšinu súčasných podporovateľov z radov koalície či nových voličov.
Sulíkovci zrejme budú musieť ďalej pokračovať sami a hrať vabank, buď – alebo. Uvidíme, či im táto hra vyjde.