Tak je to v podstate všade na svete. Programová služba Slovenskej televízie (STV) musí byť z tohto pohľadu dramaturgicky rozmanitá a pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti od politickej moci. Dobrovoľná finančná podpora zo spektra slovenských inštitúcií a podnikov, sponzorov, a podstatne zo štátneho rozpočtu by mala byť samozrejmosťou.
STV sa musí usilovať o zabezpečenie a udržanie vysokej kvality programov a posunúť vzdelávanie, históriu, spravodajstvo, dokumentaristiku, programy pre verejné záležitosti a vedu a techniku na úroveň, ktorá bude zaujímavá pre najširšie vrstvy obyvateľstva. Charakter verejnoprávnej televízie musí byť mimovládny a neziskový.
Na jej čele by mal byť generálny riaditeľ, ktorého vymenuje prezident republiky a ktorého právomoci podliehajú kontrole Televíznej rady, zloženej nie z reprezentantov politických strán, ale z osobností vo verejnom záujme. Samotný program musí byť podmienený redakčnou integritou a najmä – autonómiou a mal by byť vyňatý z bežného ratingového systému hodnotenia, samozrejme bez ujmy na kvalite programu.
Svojím obsahom a rozmanitosťou sa musí snažiť zlepšovať prístup verejnosti k plnému rozsahu informácií o problémoch našej doby. Musí slúžiť rovnocenne väčšinovému obyvateľstvu i menšinám, odzrkadľujúc tak pluralitu spoločnosti.
Na tomto malom priestore by som chcel načrtnúť zlomok myšlienok, ktoré považujem za základ systému, ktorý v STV doteraz z hľadiska nezávislosti absentuje, aby sa mohla pýšiť názvom verejnoprávna slovenská televízia (VST) s novým obsahom, štruktúrou a prezentovať sa azda aj týmto názvom.
Predovšetkým je nevyhnutné STV v mene objektívnosti a plurality oddeliť od vplyvu vlády, parlamentu a najmä politických strán, tak ako je to vo viacerých demokratických krajinách o. i. aj v USA, kde som v tejto oblasti pracoval viac ako tridsať rokov.
Americká PBS, obdoba našej STV, má vo svojej charte schválenej Kongresom presne formulovanú povinnosť: „Charta požaduje striktné dodržiavanie objektívnosti a rovnováhy vo všetkých programoch a programových seriáloch kontroverznej povahy. A zakazuje federálnej vláde zasahovať alebo kontrolovať, čo sa vysiela, aj keď je vláda jedným z jej hlavných sponzorov.“
Zdôrazňujem, že zákaz zasahovania americkej vlády do programu verejnoprávnej televízie je zaručený zákonom! Schválil ho Kongres! Táto nezávislosť od vládnej moci je aj základným kameňom úspechu verejnoprávnej inštitúcie PBS v USA, akým by sa aj STV mohla a mala stať.
Parafrázujúc chartu PBS, charta STV by mohla znieť: „Zakazuje sa vláde SR, parlamentu, a najmä politickým stranám zasahovať alebo kontrolovať STV, čo vysiela.“ Pre ozdravenie tejto inštitúcie je to základný kameň, ktorý by položil demokratický štát do skutočného demokratického vzťahu k VT. Je iba otázkou, či aj novozvolený parlament nájde odvahu pristúpiť k takémuto kroku nezávislosti verejnoprávnej televízie.
V zmysle nezávislosti STV je nevyhnutné zrušiť princíp schvaľovania Televíznej rady podľa straníckeho kľúča a zložiť ju z politicky nezávislých osobností verejného života, významných profesionálnych pracovníkov v mediálnej oblasti a vedcov najmä z oblasti politológie, filozofie a sociológie, SAV a mimovládnych organizácií, schvaľovanú priamo prezidentom republiky.