A tak sme spolu začali nahlas uvažovať a pokúšali sme sa hľadať nejaké paralely v problematike rómskych spoločenstiev žijúcich na Slovensku, vo Francúzsku, v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku a v iných krajinách EÚ. Zhodli sme sa na tom, že problém vzniknutý v uvedených štátoch je najjednoduchšie chápať a posudzovať ako rasistický problém.
My sme však nechceli vzniknutý problém vnímať z uvedeného pohľadu. Preto sme sa zamerali na podstatu problémov, následkom ktorých sa teraz všetko vyplavilo na povrch. A zrazu sme narazili na niekoľko obrovských problémov, ktoré sa veľmi dlhodobo vyskytujú na jednej strane v rómskych spoločenstvách a na druhej strane u Nerómov a v Európskej komisii.
To, čo sa teraz deje vo Francúzsku, je len náhoda. Ak sa totiž v štáte veľmi dlhodobo neriešia problémy v sociálne vylúčených spoločenstvách, následky musí znášať celá spoločnosť. Tak napríklad: Na jednej strane v žiadnej európskej krajine doteraz rómske spoločenstvá nedokázali vytvoriť jednu štandardnú politickú stranu. Ani strešné mimovládne organizácie, ktoré by smerom k národným vládam dokázali zabezpečiť praktickú realizáciu potrieb a záujmov rómskych spoločenstiev. Načo je niekomu právo participovať na vládnych politikách, opatreniach a riešeniach vo vzťahu k rómskej minorite samotnými Rómami, keď nie je politická vôľa to v praktickom živote zrealizovať. Načo je právo na prácu, ak občan nemôže v štáte dlhodobo nájsť uplatnenie na trhu práce.
Namiesto riešenia vymožiteľnosti práva aj vo vzťahu k spoločenstvám tieto dodnes neprezentovali novú stratégiu svojho života v Európe, nevyhlásili, že Rómovia sa chcú stať aktívnymi platcami daní štátu, v ktorom žijú, odmietajú nekvalitné vzdelávanie v špeciálnych školách a dávky v hmotnej núdzi, ktoré ich až celoživotne držia v pasci sociálnej závislosti a v nedôstojnom postavení v spoločnosti. A tak záujmy Rómov nemá kto obhajovať a chrániť. Chýba európsky ochranca Rómov.
Na druhej strane, bezmocná EK, ktorá dodnes nedokázala vytvoriť reálnu stratégiu vo vzťahu k rómskym spoločenstvám, sa doteraz zmohla iba na vydávanie nezáväzných odporúčaní smerom k členským štátom a prerozdeľovanie peňazí európskych daňovníkov na tzv. riešenie rómskeho problému. Stovky až miliardy eur už doteraz bolo vyčerpaných na začleňovanie, vzdelávanie, uplatnenie sa na trhu práce rómskych spoločenstiev. A výsledok? Analfabetizmus, pologramotnosť, vylúčenosť a sociálna závislosť Rómov v celej Európe.
Čo je následkom? Nenávisť, vraždenie a vyhosťovanie Rómov. Nikto sa však nezamyslí nad tým, že pokiaľ sa v Európe odohrávajú spomínané veci, práve to umožňuje mnohým v tichosti a bez problémov čerpať eurá na tzv. „riešenie rómskej problematiky“. A čo z toho vyplýva? To, že ak EK nezačne efektívne kontrolovať čerpanie peňazí na Rómov v jednotlivých štátoch, nebude mať žiaducu stratégiu vo vzťahu k európskemu rómskemu spoločenstvu a národné štáty neumožnia Rómom participovať na prípravách a realizácii vládnej politiky a jej opatrení vo vzťahu k tým, ktorých sa bytostne týka, dovtedy budú môcť štáty EÚ robiť to, čoho sme v súčasnosti verejnými svedkami v celej Európe.