Dzurindov kostlivec

„Kostlivcom“, ktorého podľa Dzurindu oživil Smer vytiahnutím nahrávky starej vyše desaťročie, je totiž zrejme pomaly zabudnutá kontroverzná osoba Romana Vavríka, na ktorého praktiky sa Miškovský v telefonáte údajne sťažoval.

Vavrík v roku 2000 SDKÚ spoluzakladal a patril k jej kľúčovým postavám. A hoci bol až tri volebné obdobia aj poslancom Národnej rady, jeho doménou vždy bola komunálna sféra. V tej sa pohyboval už od roku 1990, dve volebné obdobia bol námestníkom primátora, pod palcom mal mestskú políciu, hasičov a ďalšiu rozsiahlu agendu.

Na radnici Vavríka časom začali označovať za „sivú eminenciu“, ktorá vlastne riadi mesto. Za Kresánkovej éry bol v Bratislave najvplyvnejšou osobnosťou SDKÚ. V súvislosti s ním sa šepkalo, že mesto je pre investorov „eldorádom“, či o infiltrácii mečiarovských spôsobov do riadenia metropoly. Zrejme aj pre tieto šumy ho Bratislavčania v komunálnych voľbách 2002 opätovne nezvolili.

„K celej faktografii okolo Vavríka sa dnes už nemožno dostať. Ak si aj ktosi čosi zo zákulisia pamätá, zvyčajne z toho aj sám profitoval, preto o tom už nebude hovoriť,“ povedal Pravde dlhoročný predstaviteľ mesta.

V kauze spaľovne, o ktorej sa údajne hovorí na nahrávke, figurovali vo výberovom konaní až traja záujemcovia. Domáca firma SES Tlmače pýtala za jej rekonštrukciu 1,3 miliardy korún. Rakúsko-slovenský koncern AEE-IEG, ktorého rakúska zložka stavala spaľovňu vo Viedni, dala ponukovú cenu 1,9 miliardy Sk. Napriek tomu v tendri zvíťazil nemecký Siemens, ktorý prišiel s ponukou za 2,4 miliardy a predtým ani jedinú stavbu tohto typu nezrealizoval.

Mesto so Siemensom podpísalo zmluvu o spaľovni v septembri 2000. Obsahovala napríklad záväzok, že aj keby od nej zahraničný partner odstúpil, Bratislava by mu musela vyplatiť odstupné 500 miliónov korún.

Podobne sporné bolo aj víťazstvo firmy Siemens pri zákazke na obnovu mestského osvetlenia Bratislavy ešte v roku 1997. V roku 2007 sa v súvislosti so Siemensom prevalil celosvetový škandál a vedenie spoločnosti neskôr priznalo, že s cieľom dostať sa k zaujímavým kontraktom v rôznych krajinách sveta použila na úplatky okolo 1,7 miliardy amerických dolárov.

Dzurindovci sa Vavríka napokon zbavili sami. Údajne sa tak stalo vtedy, keď v bratislavskej organizácii SDKÚ zosilnel vplyv novoprišelcov z Demokratickej strany a Vavríkove aféry už boli neudržateľné. Zápas s tzv. vavríkovským krídlom sa rozhorel nielen na úrovni mesta, ale aj kraja. Vavrík sa v roku 2005 nedostal na kandidátku SDKÚ pre župné voľby, o rok neskôr ani pre parlamentné a komunálne voľby. Pred mimoriadnou krajskou konferenciou SDKÚ v októbri 2006, ktorej jediným bodom bolo jeho odvolanie z postu šéfa bratislavskej organizácie, sa tejto funkcie sám vzdal. Pravda sa s ním už dva dni pokúšala spojiť, aby sa k téme vyjadril. Telefón však nedvíhal.

Po roku 2006 Vavrík v politike fungoval už len ako asistent poslanca za SDKÚ Juraja Lišku. Naposledy naňho v júni tohto roku upozornila kandidátka SDKÚ na starostku bratislavského Starého Mesta Tatiana Rosová. Podľa nej stál za spoločnosťou, ktorá veľmi výhodne kúpila päť lukratívnych budov v centre Bratislavy.