Preto prvé kroky vlády Ivety Radičovej v tejto oblasti boli opodstatnené. Ak však zhoršenie vzťahov zavinili obe strany, rovnako obe strany musia postupovať pri zmierňovaní napätia spoločne.
Najvážnejšou prekážkou pre zlepšenie atmosféry v bilaterálnych vzťahoch je tendencia Maďarska budovať inštitucionálne väzby s občanmi susedných štátov. Inak povedané, nepriamo rozširovať zvrchovanosť Maďarska na cudzie územie. Reč je v prvom rade o zákone, ktorý umožňuje poskytnúť maďarské štátne občianstvo etnickým Maďarom trvale žijúcim v zahraničí. Priznaním štátneho občianstva nevzniká medzi jeho nositeľom a poskytujúcim štátom iba symbolický vzťah. Naopak, tento vzťah je definovaný ústavou a ostatnými zákonmi. Zahŕňa o. i. povinnosť občana podieľať sa na obrane štátu, ale aj povinnosť štátu zastupovať záujmy občana v cudzine. Mohlo by sa teda stať, že aj dopravné priestupky by sa na južnom Slovensku riešili prostredníctvom konzulárnych intervencií.
Ak teda je právom štátu rozhodovať o udeľovaní občianstva, v podmienkach integrovanej Európy by pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa susedných štátov mal prihliadať na dobré susedské vzťahy. Okolnosti prijímania spomínaného zákona s rešpektovaním tejto zásady nemali nič spoločné. Vo všetkých doterajších prípadoch v európskej praxi s masovým udeľovaním dvojakého občianstva išlo o spochybnenie národnej a (alebo) štátnej subjektivity susedného štátu. Už preto je tento zákon červenou líniou a slovenská reprezentácia by mala konsenzuálne trvať na jeho neprijateľnosti bez ohľadu na koalično-opozičné animozity.
Právo na dvojaké občianstvo nepatrí medzi medzinárodne uznávané menšinové práva. Je takisto právom Slovenska rozhodovať o vlastnom občianstve. Krok, ktorým Národná rada SR na sporný zákon reagovala, žiadnym spôsobom nevybočuje z európskej praxe, podobná úprava platí vo viacerých štátoch EÚ. Rozdúchavaním vášní je preto označenie slovenskej novely zákona o občianstve za porušovanie ľudských práv či dokonca vyhrážky stratou územia
Navyše aj keď vláda SR chce zmeniť sporný zákon a vyjsť nadštandardným spôsobom v ústrety maďarskej strane, odpoveďou Budapešti je zámer rozšíriť na krajanov v zahraničí volebné právo. Napriek ústretovosti Bratislavy z druhej strany žiadne adekvátne gestá zatiaľ neprišli. Preto je namieste začať viesť dialóg s maďarskou menšinou bez ohľadu na vládu Viktora Orbána. Teda – v maximálnej možnej miere liberalizovať jazykový zákon, t. j. zákon, ktorý môže pri svojej nevhodnej interpretácii skutočne strpčovať život obyvateľom slovenského juhu a neustúpiť v otázke dvojakého občianstva. To je vzhľadom na existenciu EÚ pre príslušníkov maďarskej menšiny zbytočné, slúži len tým, ktorí chcú destabilizovať strednú Európu a v konečnom dôsledku aj EÚ. Takéto posolstvo bude znamenať, že Slovensko chce budovať vzťahy s Maďarskom na zásadách demokracie, dobrých susedských vzťahov, ochrany práv menšín, ale aj vzájomného rešpektovania suverenity a rovnosti partnerov. Teda na zásadách európskej integrácie.