Ako ďalej s PKO

07.01.2011 09:33

Príčinou dnešnej situácie, v ktorej sa nachádza PKO, je obrátenie štandardného postupu: Najprv malo byť prijaté rozhodnutie, čo má na danom území byť a spracovaný územný plán zóny. Ďalej mal byť dodržaný princíp kontinuity, resp. funkčnosti - ak PKO skončí, musí existovať alternatíva podobných parametrov na usporadúvanie kultúrno-spoločenských akcií. Až následne malo mesto nehnuteľnosti predávať - verejnou súťažou.

Postup bol však opačný a pri všetkých riešeniach primátor uprednostňoval záujem investora, nie mesta. Najprv mesto predalo pozemky pod PKO, ale budovy si nechalo, čo je ekonomický nezmysel pre mesto, ale aj pre developera – štandardný developer len tak nekúpi pozemok pod cudzími budovami. Ibaže by vedel, že majiteľ ich sám zbúra. Cieľom bolo zníženie ceny pre developera. Keď sa vystupňoval tlak verejnosti a zároveň nastala kríza, navrhol spätnú kúpu mestom – ale za niekoľkonásob­nú cenu.

To už bolo priveľa aj na poslancov, a tak prišlo ďalšie riešenie – mesto uzavrelo zmluvu o budúcom prenájme novej sály. Developer tak získava istotu vyťaženia inak stratovej stavby sály a zároveň má voľné ruky na využitie zvyšku územia vo svoj prospech. Vždy sa hľadalo riešenie maximalizujúce zisk developera na úkor mesta.

Splnený nebol ani princíp kontinuity. Po predaji pozemkov a oznámení zbúrania PKO prišiel primátor s alternatívou dvoch sál na Sklade č. 17 – čo je pekná industriálna stavba pri Dunaji. Alternatíva by to bola dobrá, no nerealizovala sa.

Dnes je predmetom sporu to, čím sa malo začať – definovať, čo na území chceme. Naozaj majú pre Bratislavčanov takú vysokú hodnotu sentimentálne spomienky na PKO? Ak áno a tento názor preváži, tak PKO zachovajme, ak nie a existuje príťažlivejšia alternatíva, tak PKO predajme.

Zmätok sa premieta do verejnej diskusie. Na stranu developera sa otvorene pridávajú ľudia, ktorým sa PKO nepáči, nevšímajúc si obrovskú ekonomickú nevýhodnosť pre mesto a neexistenciu alternatívy. Témou je PKO, no zabúda sa na riešenie celého územia a nikto doteraz nepoukázal na absurditu, že vedľa koncertnej haly majú stáť obytné budovy. Diskusia sa redukovala do súboja emócií, ekonomika či funkčnosť sa neriešia.

Existuje však séria krokov, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť väčšinu z „Ďurkovského mín“ a dostať mesto do, ak nie výhodnejšej, tak aspoň vyrovnanej vyjednávacej pozície s developerom.

Sporné „predĺženie búracieho povolenia“ obsahuje také množstvo procesných a formálnych chýb, že umožňujú stavebnému úradu obnovu konania a jeho zrušenie.

Jednoduchým nesúhlasom so štúdiou budúceho River parku II. sa mesto môže zbaviť aj nevýhodnej „Zmluvy o budúcom prenájme“ plánovanej novej haly. Ak samospráva spustí to, čím mala začať – obstaranie územného plánu zóny, je to dôvod, pre ktorý sa môže vyhlásiť stavebná uzávera.

Mesto môže požiadať súd o opatrenie – právo prechodu cez developerov pozemok, aby mohlo využívať svoje budovy, a malo by aj súdne napadnúť nevýhodný predaj pozemkov. S cenou za pozemky tak či tak musí niečo urobiť, pretože v Bruseli leží žaloba od Via Iuris napádajúca predaj pre nízku cenu.

Pre developera sa tak vytvorí veľmi nepriaznivá situácia – má uložené peniaze v pozemkoch, nemôže búrať, nemôže stavať, nemôže dlhodobo brániť užívaniu budov. Musí sa na súde domáhať práva na odstránenie stavby vyplývajúceho z pofidérnej „Zmluvy o spolupráci,“ čo nebude jednoduché – právny zmätok sa teraz obracia proti nemu.

Mesto by na druhej strane malo voľné ruky, aby realizovalo štandardný postup – rozhodnúť, či PKO zachovať a opraviť, alebo nie, stanoviť, ako má celé toto územie vyzerať v budúcnosti a nájsť riešenie, ktoré zabezpečí nielen ekonomickú výhodnosť – doplatok minimálne vo výške hodnoty budov, ale aj požiadavku kontinuity.

To by bol optimálny postup a záleží len na primátorovi a starostke Starého Mesta, či dokážu razantne obhájiť verejný záujem, alebo sa celá kauza skončí nejakým „Ďurkovský light“ riešením.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku