V čase krízy a nedostatku finančných zdrojov treba určiť priority. Zdravotníctvo kolabuje, školstvo je v problémoch, každý deň sa objavujú nové problémy. Národu treba ponúknuť niečo pozitívne. Diaľnicu každý volič vidí. Pretína krajinu, zrýchľuje cestu z Bratislavy do Košíc. Je úplne zrejmé, že potrebujeme diaľnice, ktoré sú zárukou ekonomického rozvoja regiónov. Každý politik dobre vie, že v tejto situácii veda nie je a nemôže byť prioritou a že treba stavať diaľnice. Štátnik však rozmýšľa inakšie.
Štátnik vie, že v čase, keď naše deti ešte budú splácať dnešné investície do diaľnic, tie už zďaleka nebudú vyhovovať novým potrebám. Budú plné výmoľov a ich kapacita nebude stačiť (pozri „trojprúdovú“ diaľnicu z Bratislavy do Trnavy). Štátnik veľmi dobre vie, že je zodpovedný za rozvoj krajiny nielen v horizonte jedného či dvoch volebných období, ale kvalifikovane rozmýšľa v historickom kontexte. Štátnik by sa rozhodol pre vedu a vzdelávanie. Štátnik vie, že páčivé rozhodnutia môžu viesť k volebným víťazstvám, ale je si vedomý toho, že dláždia cestu do zabudnutia. Žiaľ, štátnikov na Slovensku nemáme, rozhodnutia robia politici, a preto sme svedkami smutných politických rozhodnutí.
Samozrejme, celý problém je zložitejší a treba ho vidieť v širších súvislostiach. Ak budeme predpokladať, že štátnik chce investovať do vedy a vzdelávania, pretože si je vedomý toho, že iba takto si vieme zabezpečiť kvalitnú budúcnosť, potom hľadá tých, čo sú schopní realizovať špičkový výskum a kvalitné vzdelávanie. A tu vyvstáva problém druhý. Iba pred pár dňami prezident vymenoval 111 nových profesorov. Štátnik si uvedomuje, že drvivá väčšina z nich nespĺňa medzinárodné kritériá odbornosti na to, aby mohli byť profesormi na slušných univerzitách. Naše univerzity a vedecké ústavy sú zaplavené vedeckými nulami. Majú však mocné hlasy a dobre ich počuť. Navyše, naši politici vyštudovali na našich vysokých školách. Problém sa zvláštnym spôsobom zauzľoval – politici sú produktom našich mizerných vysokých škôl. Nielen oni, ale celá spoločnosť je obrazom toho, ako vyzerajú vysoké školy. Politik vie, že investovať do takýchto vysokých škôl sa veľmi neoplatí. Radšej stavia diaľnice (a zimné štadióny a opravuje hrady). Investuje do betónu. Štátnik však vie, že musí programovo budovať podmienky na rozvoj špičkovej vedy spĺňajúcej tie najprísnejšie medzinárodné kritériá. Vie, že musí investovať do tých, ktorí sú nositeľmi takejto vedy. A iba takto roztne gordický uzol našej mizérie.
Nota bene: Vannevar Bush svojho času poradil prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi, že dobrý prezident musí mať k dispozícii najlepších vedcov ako poradcov. Stalo sa. Takisto aj britský premiér má k dispozícii vedomosti hlavného vedeckého poradcu a jeho tímu. Je to preto, že všetky problémy sa dajú racionálne analyzovať (dobrí vedci sú v tomto vynikajúco trénovaní) a dajú sa nachádzať alternatívy riešení. Štátnik to vie. Bolo by zaujímavé vedieť, kto radí v otázkach vedy slovenským politikom.