Najskôr to bol pokus zlikvidovať Štefana Harabina prostredníctvom finančnej kontroly ministerstva financií. Pohorelo to na celej čiare. Krajský súd nielenže zrušil uloženú pokutu, ale označil pokus o kontrolu za protiprávny.
Keďže priamy atak na Harabina zlyhal, vládna koalícia sa rozhodla zaútočiť na celé súdnictvo a prokuratúru. Likvidácia justičných čakateľov a čakateľov prokuratúry, vytvorenie politických komisií ovládaných koalíciou, ktoré budú rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom či prokurátorom, návrh odvolať všetkých okresných a krajských prokurátorov a ich námestníkov, riadiť prokuratúru a disciplinárne stíhať prokurátorov ministerkou spravodlivosti, to sú všetko kroky, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani najväčší normalizátori v 70. rokoch minulého storočia.
Súdnictvo a prokuratúra sa za vlády Ivety Radičovej dostávajú do kritického stavu. Nestabilita, znižovanie platov a najmä politické nominácie. Stačí len pripomenúť, ako si vládna koalícia rozparcelovala Generálnu prokuratúru. Otázka znie: Prečo to robia? Aby mali pod kontrolou a politickým tlakom sudcov i prokurátorov a spoločne s tímom Daniela Lipšica mohli škandalizovať a kriminalizovať opozíciu, pretože s ňou inak bojovať nevedia.
Normalizácia však začína čím ďalej tým viac narážať na sudcov a prokurátorov a objavujú sa aj mnohé dôkazy, potvrdzujúce, že v rokoch 2006 až 2010 bol prístup vlády k nim absolútne štandardný. My sme nenormalizovali, ale riešili najzávažnejší problém súdnictva – súdne prieťahy.
Pýtam sa otvorene Ivety Radičovej a Lucie Žitňanskej, ktoré vedú „džihád“ proti Štefanovi Harabinovi, sudcom a prokurátorom, prečo zatajili predbežnú rezolúciu Výboru ministrov spravodlivosti Rady Európy z 2. decembra, ktorá privítala početné súdne reformy prijaté na Slovensku v rokoch 2007 – 2010? Rezolúciu, ktorá ocenila opatrenia prijaté ministrom Harabinom, vedúce k skráteniu priemernej dĺžky občianskoprávnych konaní v roku 2009 na 13 mesiacov v porovnaní so 17,5 mesiaca v roku 2004.
My sme nenormalizovali, ale v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu vyplatili sudcom a prokurátorom 13. a 14. platy, čo dnešná vládna pravica ruší.
Konfrontácia súčasného pravicového zoskupenia s vládnutím v rokoch 2006 až 2010 dopadá pre premiérku biedne. Doslova vo všetkých oblastiach. Ale to je vždy tak, keď niekto politikárči, organizuje čistky, politicky chce riadiť súdnictvo aj prokuratúru, nevníma nezávislosť sudcov a prokurátorov ako ich najväčšiu hodnotu.
Znovu a znovu sa potvrdzuje, že ministerka spravodlivosti Žitňanská so svojimi krásnymi rečami a normalizačnými skutkami nesiaha sudcovi Harabinovi a jeho výsledkom ani po päty. A nad tým by sa mala Iveta Radičová pomaly zamyslieť, ak nechce ďalšie, v poradí už bohviekoľké fiasko.