Ekonomické javy však neexistujú len v presne určenom momente, keď ho zaznamenajú čísla hovoriace o situácii v určitom bode. Fungovanie ekonomiky je proces, ktorý prebieha ako vývoj v čase.
V poslednom období sa preto objavujú úvahy vychádzajúce z „účtovníckeho“ prístupu k ekonomickým javom. V skratke sa dajú vyjadriť takto. Ak znížime odvody a dane, zvýšime tým konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Konkurencieschopnosť však nie je závislá len od jedného faktora.
Mnohí, ktorí sa na Slovensku venujú ekonómii, zabudli na teoretický pojem, ktorý sa označuje slovným spojením „politická ekonómia“, alebo ak chcete „národný systém politickej ekonómie“. Zabúda sa naň preto, lebo politická ekonómia sa v minulosti stotožňovala s politickou ekonómiou (rozvinutej) socialistickej spoločnosti. Ten, kto sa dnes opováži používať tieto pojmy, býva vyhlásený za komunistu alebo boľševika. Ak chce byť niekto dnes „in“, mal by vychádzať tézy, že pri stvorení človeka sa Boh radil prinajmenej už v nebi s Friedrichom Augustom Hayekom. Hoci Hayek ešte nežil, Boh sa s ním už radil. Iné myšlienky sú neprípustné.
Termín „národný systém politickej ekonómie“ má pramene v amerických a nemeckých myšlienkach, ktoré vznikli ako protiváha univerzálnemu charakteru klasickej ekonomickej vedy. Jeho podstatou je to, aby hospodárska politika slúžila ekonomickému rozvoju všetkých obyvateľov a nielen vybraných aktérov. Pojem „americký systém“ sa objavil v roku 1787 v 11. čísle časopisu Federalist a použil ho Alexander Hamilton. Ďalší krok v rozpracovaní koncepcie národného systému politickej ekonómie urobil Daniel Friedrich List, nemecký podnikateľ a ekonóm, ktorý počas pobytu v USA zverejnil v roku 1827 eseje Outlines of American Political Economy. Nie so všetkými jeho myšlienkami sa dá súhlasiť, najmä nie s protekcionizmom. Jedna myšlienka je však inšpiratívna pre súčasný stav slovenskej ekonomiky. Daniel Friedrich List napísal, že nie všetky národy sú homogénne a nachádzajú sa v rôznom štádiu ekonomického vývoja. Slovensko sa momentálne nachádza v industriálnom štádiu rozvoja, v ktorom hrá práca značnú úlohu. Inak povedané, Slovensko má ekonomiku montážnej dielne. Preto účtovný prístup k ekonomike môže napovedať o tom, že zníženie odvodov povedie k zníženiu nákladov na jednotku zmontovanej produkcie. Zníženie nákladov povedie k rastu ziskov firiem.
Je to však pohľad na ekonomiku z krátkodobého hľadiska. Najväčšia pridaná hodnota vzniká pri uplatnení výsledkov základného výskumu v aplikovanom výskume a ich okamžitej komercionalizácii. To nie je nič iné ako inovácie. Bez noviniek nie je zaujímavý ani samotný život v spoločnosti. Vznik konkurencieschopných tovarov, služieb, procesov či podnikateľských modelov je zárukou dlhodobého rastu ekonomiky. Je to aj predpokladom výmeny inovácií, ktorých životný cyklus sa skončil, za ich ďalšiu generáciu. Predpokladom ekonomického rastu na Slovensku v dlhodobej perspektíve je národný systém politickej ekonómie, ktorý bude podporovať dlhodobé a nepretržité generovanie inovácií. Slovenský národný systém politickej ekonómie je dnes len o tom, ktorá politická strana nakydá viac hnoja na hlavu inej konkurujúcej politickej strany. Na blahobyt obyvateľov a celej krajiny sa zabudlo.