Celú svetonázorovú skupinu štát znevýhodňuje

24.02.2011 16:00

Je dobré, že pri sčítaní obyvateľstva sa pridávajú nové otázky. Napríklad o tom, aký jazyk sa najčastejšie používa na verejnosti a aký v domácnosti, alebo sa zisťujú zručnosti ľudí pri práci s počítačom. Ale medzi 52 otázkami, na ktoré budeme musieť odpovedať, nájdeme niekoľko, ktoré vyvolávajú pochybnosť.

Napríklad otázka číslo 23 o náboženskom vyznaní. Napriek tomu, že nie je zahrnutá ako povinná či odvodená téma, ktorých zoznam sa nachádza v prílohe nariadenia Európskeho parlamentu z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, u nás je vo forme povinnej odpovede. V Česku ju na základe verejnej diskusie v zhode s prevažujúcim právnym názorom ponechali ako dobrovoľnú.

Čo chcú slovenské úrady?

Ak je zmyslom zaradenia otázky o vierovyznaní získať predstavu o svetonázorovej orientácii obyvateľstva, tak ju úrady zle sformulovali. Občanov s nenáboženským náhľadom na svet totiž zaradili do akejsi podkategórie náboženského vyznania. Aj vzor vydaných sčítacích hárkov podporuje takéto videnie, navyše grafickým spracovaním vytvára predpoklady na manipuláciu výsledku. Cirkvi sa ponúkajú podľa poradia, aké získali v roku 2001, čím akoby sa predurčovala najčastejšia – rímskokatolícka.

Občania bez náboženského vyznania sa nájdu až na 19. mieste, na pravom spodnom okraji tejto rubriky. Napriek tomu, že predstavujú druhú najpočetnejšiu svetonázorovú skupinu. Pritom nejde o obyvateľov "bez vyznania. Ich vyznanie, osobné presvedčenie má iný charakter ako náboženský. V roku 2001 sa k nemu hlásilo 697 308 osôb, teda 12,96 percenta obyvateľov Slovenska.

Z metodickej stránky by bolo správne najprv sa spýtať ľudí na ich svetonázor – náboženský či nenáboženský, až potom (ak si vyberú prvú možnosť) na príslušnosť ku konkrétnej cirkvi.

A prečo sa u nás svetonázor občanov bez náboženského vyznania rovnocenne nerešpektuje ako svetonázor nábožensky veriacich? V tomto prípade zrejme nejde o získanie predstavy o svetonázorovej orientácii obyvateľov, ale len o počty hlásiacich sa k jednotlivým cirkvám. Potom však zavádzajú vymedzenie Štatistického úradu, podľa ktorého sa pod náboženským vyznaním rozumie "účasť na náboženskom živote niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a vzťah k tejto cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Výpovedná hodnota výsledku

Za hlavné kritérium sa berie osobné vyhlásenie o príslušnosti k cirkvi, teda nie praktizujúca viera. Podľa výsledkov výskumu európskych hodnôt, ktorý v roku 2008 na Slovensku uskutočnil Sociologický ústav SAV, počet ľudí, ktorí sa hlásia k nejakému náboženstvu a považujú sa za veriacich, nesprevádza nárast frekvencie návštev kostola. Budeme teda dávať peniaze z našich daní na čierne duše? Podľa tohto výskumu je náboženstvo veľmi dôležité alebo dôležité len pre 55,4 percenta obyvateľov.

Napriek majoritnému slovnému deklarovaniu sa k cirkvám je naša spoločnosť dlhodobo nejednotná v náhľadoch na schopnosť cirkví vyjadrovať sa k rôznym problémom.

Na otázku, či sú schopné prejavovať postoje k rodinnému životu, 45,9 percenta Slovákov tvrdila áno, 41,7 percenta nie a 12,4 percenta sa nevedelo vyjadriť. Pokiaľ ide o schopnosť cirkví dávať primeranú odpoveď na sociálne problémy, väčšinová odpoveď bola negatívna (57,6 % respondentov).

Komu zase pôjdu peniaze

Má byť otázka číslo 23 podkladom na prideľovanie peňazí pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti? Rozhodne nie! Ak áno, potom výsledky sčítania obyvateľstva nemôžu byť dôvodom, aby štát financoval len cirkvi. Na aktivity občianskych združení sekulárneho zamerania nedal za posledných 20 rokov ani halier či cent.

Verejné orgány odmietajú registrovať občanov bez náboženského vyznania, odmietajú podporu občianskych humanistických obradov, vstup takto orientovaných osobností do verejnoprávnych inštitúcií a médií. To nie je náhoda, ale programová diskriminácia celej svetonázorovej skupiny.

Pre Slovenskú republiku v praxi občania bez náboženského vyznania neexistujú. Napriek tomu, že sú súčasťou spoločnosti, tvoria jej históriu, morálku, hodnoty, kultúru či ekonomiku, platia dane, vychovávajú deti.

Otázka číslo 23 má význam iba vtedy, ak by sa odpoveďou na ňu podarilo túto situáciu zmeniť. A to tým, že sa výsledné číslo občanov bez vyznania bude čo najviac približovať k reálnej hodnote sociologických výskumov – k 20 až 24 percentám.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku