Vláda vo svojom programovom vyhlásení uviedla, že podporí legislatívne doriešenie problematiky vzťahov súkromných vlastníkov a nájomcov reštituovaných bytov. Vládne programy sa obyčajne stanovujú na obdobie trvania vlády. Funkčné obdobie tejto súčasnej sa skončí v lete 2014. Návrh zákona uvádza konečný dátum 31. december 2017. Znamená to, že doriešenie problematiky sa presunie na vládu budúcu.
Minister dopravy a výstavby Ján Figeľ vyhlásil, že ministerstvo pod jeho vedením napráva desiatky rokov trvajúcu krivdu, ktorú štát spôsobil tisícom občanov za socializmu tým, že im odňal právo užívať ich súkromné vlastníctvo. A následne, po reštitúciách, sa 20 rokov problém regulovaného nájomného neriešil. „Mnou navrhované zákony zrovnoprávňujú vlastníkov reštituovaných bytov s ostatnými vlastníkmi nehnuteľností,“ zdôraznil Figeľ. Lenže krivda sa pácha desiatky rokov aj na nájomníkoch. Uvítal by som, keby minister doplnil vyhlásenie o slová: „Mnou navrhované zákony zrovnoprávňujú nájomníkov reštituovaných bytov s ostatnými nájomníkmi bytov, ktorí si mohli byty odkúpiť do osobného vlastníctva.“
Občianske združenie Právo na bývanie zastupuje viac ako polovicu nájomníkov bývajúcich v reštituovaných a privatizovaných bytoch. K návrhu podalo takmer 20 zásadných pripomienok. Ministerstvo ich neakceptovalo. Zašlo až tak ďaleko, že v materiáli na rokovanie vlády sfalšovalo vyhodnotenie pripomienkového konania, keď uviedlo, že Právo na bývanie ustúpilo od jednotlivých pripomienok.
Jednou z nich bol alternatívny návrh riešenia – možnosť určitej finančnej kompenzácie pre nájomníkov. Takéto riešenie si želá viac ako 80 percent nájomníkov. Ide o riešenie rýchlejšie a dokonca pre štát lacnejšie. Navyše nájomcovia by si podľa tohto návrhu vyriešili bytový problém sami. V televíznej relácii STV „O 5 minút 12“ Figeľ na otázku, prečo ministerstvo o takejto možnosti neuvažuje, reagoval: „Nie, lebo riešenie z dielne ministerstva je lepšie.“ Ak tvrdím, že riešenie je lepšie, musím povedať prečo. To však minister nepovedal.
Zainteresované strany, ktorých sa problém týka, veľmi dobre vedia, že zákon v takejto podobe je v praxi (najmä v Bratislave) nerealizovateľný. Dlhodobé neriešenie problému spôsobilo, že mestá a obce nevlastnia pozemky na výstavbu náhradných bytov. Mladí ľudia už dnes nevedia, ako sa byty prideľovali v minulosti, ako prebiehali reštitúcie a prečo na Slovensku nájomné byty tvoria iba 2,5 percenta bytového fondu, pričom napríklad v Nemecko 60 a vo Švajčiarsku až 80 percent.
Asi jediné, čo podľa zákona bude možné realizovať, je každoročné zvyšovanie nájomného. V roku 2015 sa podľa vládou schváleného zákona zvýši nájomné o 150 percent oproti dnešku. Mnohí ho nebudú schopní zaplatiť, stanú sa bezdomovcami. Jedinou útechou im môže byť azda to, že aj ostatní nájomcovia bytov sa de iure stanú po vypovedaní nájomných zmlúv takisto bezdomovcami, keďže po výpovednej lehote stratia právny titul na trvalý pobyt na konkrétnej adrese.
Napriek všetkému sa stále chceme dohodnúť. Nikdy nebolo našou prioritou súdiť sa so štátom, či už doma, alebo v cudzine. O všetkom rozhodnú poslanci a prezident. Ak nás však budú doma ignorovať, budeme to musieť skúsiť za hranicami.