Zrejme aj preto vyvolali počas návštevy SR taký rozruch poznámky českého prezidenta Petra Pavla o V4. Už ako kandidát na prezidenta prejavil výhrady k náplni tejto formy regionálnej spolupráce najmä kvôli nespokojnosti s politikou vlády Viktora Orbána. Na tlačovej konferencii so slovenskou prezidentkou poznamenal, že sa nikdy netajil istou skepsou, pokiaľ ide o efektivitu V4. Vníma ju skôr ako konzultačné fórum, ktoré nemá ambície na detailnú koordináciu zahraničnej alebo bezpečnostnej politiky. Navrhol rozšíriť túto spoluprácu aj na baltské krajiny.
Zrod a zmysel V4
Tieto návrhy treba posudzovať v širšom kontexte fungovania V4. Vznikla 15. februára 1991 podpisom troch bývalých disidentov – československého prezidenta Václava Havla, poľského prezidenta Lecha Wałesu a maďarského premiéra Józsefa Antalla. S ohľadom na skúsenosti vyplývajúce zo spoločnej histórie susediacich krajín sa stalo jej cieľom budovať demokraciu, rozvíjať slobodu a vrátiť náš región do zjednotenej Európy. Rozdelením ČSFR z pôvodnej trojky vznikla štvorka.
Po naplnení týchto cieľov a vyhodnotení skúseností z transformácie a prípravy na integráciu do EÚ a NATO sa ukázalo, že má zmysel v spolupráci pokračovať. Najmä v záujme presadzovania spoločných záujmov v EÚ. Veď s týmto cieľom už fungovala regionálna spolupráca v rámci Beneluxu a Severskej rady. Pravidelne sa uskutočňovali summity Nemecka a Francúzska. Fungovala tiež dohoda o spolupráci medzi pobaltskými štátmi. Jednoducho bolo výhodné spojiť ekonomický a politický potenciál štyroch štátov na podobný účel.
V4 a naše národné záujmy
Pre Slovensko s 5,5 milióna obyvateľmi je extrémne výhodné byť spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom súčasťou 65-miliónového spoločenstva, ktoré má väčší objem hospodárskej výmeny s Nemeckom, ako má Francúzsko. Keď dokážeme svoje záujmy pri presadzovaní niektorých politík EÚ pretaviť do spoločného rozhodnutia V4, máme šancu uspieť. V prípade, že by bola SR osamotená, musela by spojencov získavať ad hoc.
V4 je istou protiváhou nezdravej dominancie Nemecka a Francúzska v EÚ, ale aj protiváhou k jednostrannému presadzovaniu záujmov južných či západných členských štátov. Môže vyvažovať politicko-geografické vplyvy v EÚ. Ak takmer 40-miliónové Poľsko dáva najavo, že aj napriek rozdielnemu názoru s Maďarskom na ruskú agresiu voči Ukrajine má o pokračovanie V4 záujem, prečo by ho nemalo mať sedemkrát menšie Slovensko? Tandem SR – ČR by nemal taký výtlak na presadzovanie spoločných záujmov, aký má V4. Aj keď býva definovanie týchto záujmov zložité, netreba naň rezignovať a obmedziť sa iba na konzultácie.
Prednosťou štátov V4 vždy bolo, že predstavitelia ich vlád vedeli spolu racionálne komunikovať aj napriek odlišným politickým farbám, ktoré reprezentovali. Rešpektovali demokratické politické cykly. Možno nesúhlasiť s Orbánovou či Kaczyńského politikou, ale nemožno ignorovať demokratickú vôľu ich voličov. Ani naši partneri nemuseli byť vždy vo vytržení z Matovičovej či Hegerovej politiky.
V konečnom dôsledku je vždy lepšie mať Orbána dnu a diskutovať s ním, ako sa s ním vôbec nerozprávať. Dáva to väčšiu šancu modifikovať jeho postoje. Napokon, žiaden politik tu vďaka voľbám nie je naveky. Preto nedáva zmyslel kvôli momentálnym výhradám voči Orbánovej politike rezignovať na V4, do ktorej sme spoločne 32 rokov toľko investovali.
Prednosťou štátov V4 vždy bolo, že predstavitelia ich vlád vedeli spolu racionálne komunikovať aj napriek odlišným politickým farbám, ktoré reprezentovali. Rešpektovali demokratické politické cykly.
Nemali by sme zabúdať, ž V4 ako voľné združenie stredoeurópskych navzájom susediacich štátov je vzhľadom na vybudovanú politickú dôveru medzi jej predstaviteľmi a ich permanentný dialóg aj istým garantom stability v regióne. Spoločné členstvo Slovenska a Maďarska vo V4 je nesporne príspevkom pre prekonávanie tráum zdedených z histórie. Dialóg navyše neprebieha iba medzi politickými reprezentáciami na prezidentskej, vládnej a parlamentnej úrovni.
Vyšehradský fond, ktorý funguje od roku 1999 a je jedinou inštitúciou V4, vygeneroval stovky projektov, v ktorých sa stretli štyri mestá, mimovládne organizácie, univerzity atď. Došlo tak k priamej komunikácii medzi občanmi štyroch susediacich štátov a k vytvoreniu dlhodobých priateľských väzieb medzi nimi. To je veľmi podceňovaná dimenzia vyšehradskej spolupráce. Mala by sa posilňovať. Projekty fondu a ich výsledky by mali byť viac verejne prezentované.
Rozširovať?
Volanie po rozširovaní V4 nie je nové. Najčastejšie sa spomínalo Slovinsko, ktoré vstúpilo do EÚ v rovnakom čase. Vytvorenie V5 by však nemuselo automaticky znamenať zmenu kvality a vplyvu. Nadmerné rozširovanie môže priniesť riziko zmenšenia akcieschopnosti. Petrom Pavlom navrhovanú spoluprácu s baltskými štátmi možno rozvíjať vo formáte stretnutí V4 s týmto regionálnym zoskupením. České predsedníctvo vo V4 bude mať príležitosť zorganizovať takéto rokovanie. Pripomeňme, že už sa konali takéto stretnutia s Beneluxom na úrovni predsedov parlamentov i predsedov vlád. Konali sa tiež stretnutia V4 plus nejaký štát z EÚ alebo aj pomimo EÚ.