Teraz sú ich vojská na polceste na bojiská v Líbyi. S týmto vojenským angažmán súhlasí menej ako polovica verejnosti USA a vo zvyšku sveta to narazilo na značný odpor. Najnovšie prieskumy potvrdili, že Američania dnes odmietajú nielen líbyjskú operáciu, ale už aj zotrvanie v Afganistane. Výskumníkom nezostáva nič iné, len hovoriť o „únave z vedenia vojny“.
V Kábule sa všetci pokúšajú vymyslieť politické riešenie, ktoré zahrnie vstup talibancov do vlády s variantom, že čochvíľa získajú všetku moc. Z Iraku plánujú USA stiahnuť vojská do 31. decembra 2011. Ponúkli, že tam ponechajú 20-tisíc vojakov, ak o to požiada iracká vláda. Predstavitelia strany Muktadu Sadra premiérovi Núrímu Malíkímu však povedali, že ak to urobí, prestanú ho podporovať a vláda padne.
Najzaujímavejšie je to, k čomu môže dôjsť budúci rok na domácej scéne USA, keď sa budú blížiť prezidentské voľby. Republikánska strana od roku 1945 vystupuje ako priaznivec armády a zbrojenia, vždy obviňovala demokratov z mäkkosti. Tí na to reagovali úsilím dokázať, že nie sú takí mäkkí, a tak v praxi nebol medzi ich politikami priepastný rozdiel. Napokon, dve najväčšie vojny – v Kórei a vo Vietname – sa začali za vládnutia prezidentov za Demokratickú stranu. V tejto strane vždy existovala skupina považovaná za jej ľavé krídlo, ktoré sa k vojnám stavalo kriticky. Naďalej existuje a protestuje, hoci tvorí menšinu.
Republikáni majú vo svojich programoch trvalú podporu vojenstva. Ich politici s odlišným názorom, ktorí pochádzali z libertariánskeho krídla strany, boli vzácnosťou. Donedávna najvýraznejšie tento postoj stelesňoval člen Snemovne reprezentantov Ron Paul z Arizony.
V súťaži o prezidentský úrad bude v roku 2012 za demokratov kandidovať opäť Barack Obama, ktorý vo vlastnej strane nemá vyzývateľa. Zato u republikánov to vyzerá celkom opačne. Zatiaľ sa o nomináciu uchádza 10 až 12 osôb a žiadna z nich nie je jasným favoritom.
Čo to bude znamenať pre zahraničnú politiku? Jeden zo záujemcov o miesto v Bielom dome, Ron Paul, v roku 2008 nemal takmer nijakú podporu. Teraz sa mu v kampani darí omnoho lepšie. Dôvodom sú sčasti jeho názory na finančnú politiku, ale aj kritický postoj k vojnám na Strednom východe. Do ringu vstúpil ďalší kandidát, niekdajší republikánsky guvernér štátu Nové Mexiko Gary Johnson. Tiež je libertarián a vo vojnových záležitostiach je ešte vyhranenejší ako Paul. Požaduje úplný a okamžitý odchod z Afganistanu, Iraku a Líbye.
Vzhľadom na to, že rozloženie podpory medzi potenciálnymi republikánskymi kandidátmi je pomerne rovnomerné, určite s nimi prebehnú viaceré televízne debaty. Ak Johnson staví v kampani na vojenskú tému, budú sa ňou musieť zaoberať aj ostatní.
Len čo k tomu dôjde, uvidíme, že dominantný republikánsky prúd je vo vojenskej angažovanosti hlboko rozdelený. O veci začnú razom diskutovať celé Spojené štáty. Obama zistí, že stredová pozícia, ktorej sa dosiaľ držal, sa náhle posúva doľava. Aby zostal centristom, bude sa tiež musieť pohnúť naľavo.
Tým dôjde v politike USA k významnému obratu. Myšlienka, že by sa americkí vojaci mali vrátiť domov, sa premení na serióznu možnosť. Mnohí budú soptiť hnevom, pretože tým USA dajú najavo svoju slabosť. Istým spôsobom budú mať pravdu. Ide o súčasť úpadku Spojených štátov. Ich politikom to hádam pripomenie, že vedenie vojen si vyžaduje silnú podporu verejnej mienky. A v súčasnej kombinácii geopolitických a politických tlakov, ktoré pociťujú všetci, sa tak únava z vojen stáva veľmi vážnym politickým faktorom.