Ako inak, volič na prvom mieste, vysoké ceny potravín a energií, zlá zdravotná starostlivosť boli témou nedávnych televíznych diskusných relácií a tlačových konferencií. Povinnou jazdou sa stavajú obchodné reťazce so svojimi vysokými cenami, ziskami, špekulatívnymi metódami a kartelovými dohodami. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby sa nepohoršovali politici a poslanci v mnohom priamo zodpovední za súčasný stav a dôležité príčinné rozhodnutia.
Kde boli zanietení vymetači nadmerných ziskov veľkých spoločností tri roky od spustenia vážnych ekonomických anomálií? Nikto z kompetentných si nevšimol, že uzatvorením malých prevádzok v dôsledku pandemických opatrení došlo k narušeniu hospodárskej súťaže a k enormnému zvýhodneniu veľkých obchodných celkov? To sa prirodzene prejavilo na ich zvýšenej miere ziskovosti. V tom čase a v danej spoločenskej atmosfére mohli byť oveľa ústretovejší a solidárnejší pri zdaňovaní nadmerných ziskov.
Už vtedy bolo treba pripravovať pravidlá plošného (nie selektívneho) mimoriadneho zdanenia a zavedenia takého inštitútu do praxe a rokovať o tom. Mimoriadne situácie umožňujú predsa prijímať mimoriadne opatrenia. Na zdanenie „nezaslúžených“ nadmerných ziskov v dôsledku energetickej a cenovej krízy by sme boli teraz už dostatočne pripravení a skúsení. Priame zdaňovanie (príjmov a zisku) je vo veľkej miere aj po harmonizácii daní s EÚ v kompetencii členských štátov – nebolo treba čakať na pokyny a zjednocovanie postupu.
Také jednoduché a priame to však v praxi nie je. Samozrejme, pokiaľ majú byť rešpektované príslušné zákony, základné princípy zdaňovania (najmä horizontálna a vertikálna spravodlivosť a predvídateľnosť), pravidlá hry a nejde len o politický marketing. Aj tu je rozhodujúce správne načasovanie, vhodná forma a primeranosť takéhoto mimoriadneho zásahu do daňového systému štátu.
Optimálny čas na uplatnenie inštitútu plošného dodatočného zdanenia ziskov sme už premárnili, dodatočné príjmy na pomoc občanom a hospodárstvu nemáme v potrebnom čase a uplatnenie opatrenia v praxi je postupom času čoraz ťažšie, komplikovanejšie a menej efektívne.
Okrem všeobecného zadefinovania nadmerného (nezaslúženého) zisku a jasných pravidiel jeho zdaňovania je nevyhnutné zosúladiť takýto postup aj s viacerými medzinárodnými a domácimi právnymi normami a dokumentmi. Zákon by mal „pokrývať“ všetky možné, nové a doteraz známe zdroje generovania nadmerných ziskov v dôsledku nepredvídaných anomálií trhu. Svojvoľné a improvizované zdaňovanie nie je vonkoncom prípustné, inak to celé handrkovanie potom môže pripomínať nekalé praktiky z deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Z toho všetkého vychádza, že optimálny čas na uplatnenie inštitútu plošného dodatočného zdanenia ziskov sme už premárnili, dodatočné príjmy na pomoc občanom a hospodárstvu nemáme v potrebnom čase a uplatnenie opatrenia v praxi je postupom času čoraz ťažšie, komplikovanejšie a menej efektívne.
Netreba tiež podceňovať a bagatelizovať ani právne a finančné dôsledky prípadnej účinnej obrany dotknutých daňových subjektov. Ľudová múdrosť, že treba dvakrát merať a raz strihať, sa už akosi nenosí. A zodpovednosť – tá už vôbec. Čo je však nové a pozitívne, prestáva nám byť úplne jedno, ako sa so získanými prostriedkami z daní hospodári, ako a na čo sa vynakladajú, a najmä ako sa nebezpečne zadlžujeme.
Nech nám to vydrží aj po voľbách!