Extrémnym suchom je postihnutá najmä západná časť Pádskej nížiny, kde mnohé rieky takmer vyschli. Lode už nedokážu plávať v plytkej vode a kotvia na suchom dne. Aj veľké jazerá ako Lago Maggiore alebo Lago di Como na severe Talianska majú veľmi nízke vodné stavy.
Menej snehu = menej vody
Navyše počas tohtoročnej miernej zimy bolo v Alpách oveľa menej snehu ako zvyčajne. Nedostatok snehu však nemal negatívne dôsledky len pre zimné športy. Treba si uvedomiť, že snehová pokrývka predstavuje prirodzenú zásobáreň vody. Voda z topiaceho sa snehu teda nedokáže na jar zásobovať rieky a jazerá, čo má negatívne dôsledky najmä pre poľnohospodársku produkciu.
Krajiny v blízkosti mora môžu budovať zariadenia na odsoľovanie morskej vody a zásobovať tak pitnou vodou milióny ľudí. My také možnosti nemáme. Jediným efektívnym riešením u nás je akumulovanie vody v krajine prostredníctvom vodných rezervoárov a tiež zmien v krajinnej infraštruktúre.
S riečnou dopravou však mali počas zimy problém aj v Nemecku, kde pre nízky vodný stav nebolo možné dopravovať uhlie do elektrární. Vo Francúzsku sa v období od 21. januára do 21. februára nevyskytli žiadne zrážky a mali tu najsuchšiu zimu za posledných 60 rokov.
Ešte väčšie sucho je však v Španielsku, týka sa to najmä jeho východnej časti vrátane Barcelony a najhlavnejšia vodná nádrž Pantà de Sau v Katalánsku je naplnená vodou len do jednej štvrtiny. Tento región Španielska trpí suchom už druhý rok. Našťastie pri Barcelone Španieli po poslednom veľkom suchu v roku 2008 vybudovali unikátne zariadenie na odsoľovanie morskej vody, ktoré vyrába sladkú vodu pre takmer milión ľudí. Ani to však nestačí, pretože v regióne žije viac ako päť miliónov obyvateľov.
Otepľovanie Stredozemného mora má vplyv aj na nás
Ak sa pozrieme na mapu, zistíme, že pás sucha sa tiahne od Španielska cez južné Francúzsko a severné Taliansko až smerom do strednej Európy. U nás sa v marci na krajnom juhozápade Slovenska tiež začalo prejavovať sucho, no situáciu zmenili aprílové zrážky. Ďalší vývoj bude závisieť od počasia v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.
Sucho v spomenutých lokalitách je o to alarmujúcejšie, že sa prejavuje už teraz pred začiatkom leta a nástupom vĺn horúčav, ktoré jeho prejavy môžu ešte zintenzívniť. Najvyššie úhrny zrážok v oblasti Stredomoria sa okrem toho vyskytujú na jeseň a v zime, leto tu býva zväčša suché. Súvisí to s teplejším Stredozemným morom, ktoré dokáže akumulovať teplo. Ak do tejto oblasti prenikne na jeseň alebo v zime od severu chladnejší vzduch, vytvoria sa tu vhodné podmienky na vývoj stredomorských tlakových níží. Tie potom prinášajú atmosférické zrážky nielen do tejto oblasti, ale aj do strednej a juhovýchodnej Európy. V zime sú však vpády studeného vzduchu čoraz zriedkavejšie, čo je okrem iného aj dôsledkom otepľovania v oblasti Arktídy, kde sa na rozdiel od minulosti už nevytvárajú také rozsiahle bazény studeného vzduchu.
Azorská anticyklóna
Podobne ako v posledných rokoch, aj v priebehu tejto zimy prevažovalo teplé juhozápadné prúdenie. Teplý vzduch do strednej Európy prúdil po zadnej strane azorskej tlakovej výše. Práve tento rozsiahly a mohutný tlakový útvar má čoraz významnejší vplyv na počasie európskeho kontinentu. Klimatológovia už v minulosti upozorňovali, že ak sa globálna teplota zvýši, dominantnejší vplyv na počasie nášho kontinentu bude mať azorská anticyklóna. Najmä v letnom období sa jej výbežok vysúva hlboko do európskeho vnútrozemia a zároveň sa prepája s tlakovými výšami, ktoré vznikajú nad severnou a východnou Európou. Vznikajú tak tzv. blokujúce anticyklóny, ktorá zabraňujú vlhkému a chladnejšiemu morskému vzduchu prenikať smerom do vnútrozemia. Okrem toho teplý vzduch zvyšuje výpar vlahy z pôdy a krajina sa tak vysušuje. Zrážky, ktoré spadnú počas búrkových lejakov, nestihnú vsiaknuť do zeme a veľa vody odtečie späť do mora.
Všetky uvedené procesy boli už dávno opísané a sú tiež súčasťou klimatických scenárov upozorňujúcich na riziká spojené s klimatickou zmenou. Sucho je spôsobené aj meniacimi sa cirkulačnými podmienkami, ktoré však nedokážeme ovplyvniť. Dnes je akútnym suchom postihnutá najmä západná časť Stredomoria, o rok to môže byť Balkán alebo stredná Európa. Preto je každé opatrenie, ktoré dôsledky sucha zmierni, existenčnou nevyhnutnosťou.
Krajiny v blízkosti mora môžu budovať zariadenia na odsoľovanie morskej vody a zásobovať tak pitnou vodou milióny ľudí. My také možnosti nemáme. Jediným efektívnym riešením u nás je akumulovanie vody v krajine prostredníctvom vodných rezervoárov a tiež zmien v krajinnej infraštruktúre.