Od suverénneho štátu sa vyžaduje, aby občanom zaistil bezpečnosť, slobodu, spravodlivosť, poriadok, sociálne zabezpečenie a blahobyt. No žiadnu z týchto hodnôt nemožno zabezpečiť len na čisto vnútroštátnej úrovni.
Vládnutie je viacúrovňové
Vstupom do EÚ došlo totiž k zásadným zmenám vo výkone primárnej štátnej suverenity. Väčšina ekonomických aktivít sa odohráva prostredníctvom cezhraničných transakcií podliehajúcich pravidlám a reguláciám dohodnutým európskymi zmluvami. Nielen národná ústava a národné inštitúcie sa stali zdrojom a garantom občianskych, ľudských práv a sociálnych práv, ale aj nadnárodné predpisy a inštitúcie. K ich rešpektovaniu sme sa dobrovoľne zaviazali. Slovenská identita je tak spätá aj s európskou úrovňou. Sme nielen občanmi SR, ale aj občanmi EÚ. Slovenská vláda musí rešpektovať nielen naše národné právo, ale aj právo EÚ a ďalšie medzinárodné záväzky.
Vládnutie sa tak stalo viacúrovňovým. Je založené nielen na štátnych a subštátnych inštitúciách, ale aj na nadnárodných. Paralelné členstvo v EÚ a NATO prinieslo Slovensku aj účasť v koordinovanom bezpečnostnom spoločenstve. Medzi jeho členmi zanikla vzájomná vonkajšia vojenská hrozba, čo je obrovský úspech. Okrem toho členstvo v NATO poskytuje aj ochranu pred hrozbami pochádzajúcimi spoza tohto spoločenstva. Logickým dôsledkom viacúrovňového vládnutia je, že štáty dovoľujú iným štátom istú mieru vplyvu na niektoré ich domáce záležitosti. Recipročne zase očakávajú poskytnutie určitej miery vplyvu na niektoré vnútorné záležitosti iných členských štátov.
To však nemení nič na tom, že zahraničná politika a obrana zostávajú pod dohľadom národného štátu a že na všetkých spomenutých úrovniach vládnutia sa treba venovať jeho demokratickej legitimite. S uvedomením si týchto reálnych väzieb SR na nadnárodné a medzinárodné inštitúcie (treba spomenúť aj paneurópsku organizáciu na ochranu demokracie a ľudských práv – Radu Európy) je potrebné pristupovať aj k otázke suverenity zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR.
Bez spojenectiev hrozí izolácia
Napĺňanie atribútov našej štátnej suverenity a zvyšovanie úrovne národnej bezpečnosti vyžaduje v prvom rade to, aby sme mali silný, stabilný, vnútorne súdržný štát s rešpektovanou a efektívnou vládou, opierajúci sa o široký vnútropolitický konsenzus v oblasti základnej geopolitickej orientácie, spojenectiev a vzťahu k susedným štátom. To je aj predpokladom čitateľnosti štátu voči susedom, spojencom a ďalším aktérom medzinárodných vzťahov.
Redukovať otázku našej suverenity v EÚ na právo veta je naivné. Definovať naše národné záujmy mimo európskeho kontextu je kontraproduktívne. A vyhrážať sa „zlému Bruselu” vystúpením z EÚ je smiešne. EÚ prežila brexit a prežila by aj vystúpenie SR. Naši ľudia by však prišli o všetky benefity vyplývajúce z členstva, ktoré pokladajú za samozrejmé, a schudobneli by.
Nenávistne polarizovaná a vnútorne rozvrátená spoločnosť, v ktorej panuje nedôvera k inštitúciám štátu i ľudí medzi sebou, fakticky podkopáva suverenitu štátu a jeho schopnosť účinne sa presadzovať v medzinárodných vzťahoch.
Keďže Slovensko je hlboko integrované v EÚ vrátane našej meny, jeho ekonomickú bezpečnosť a výkonnosť nie je možné vnímať iba v národnom rámci. Redukovať otázku našej suverenity v EÚ na právo veta je naivné. Definovať naše národné záujmy mimo európskeho kontextu je kontraproduktívne. A vyhrážať sa „zlému Bruselu” vystúpením z EÚ je smiešne. EÚ prežila brexit a prežila by aj vystúpenie SR. Naši ľudia by však prišli o všetky benefity vyplývajúce z členstva, ktoré pokladajú za samozrejmé, a schudobneli by.
V rámci zložitých rozhodovacích mechanizmov EÚ prebieha permanentný zápas o presadenie konkrétnych národných záujmov jednotlivých štátov. Presadiť sa v ňom vyžaduje mať v prvom rade vysoko kvalifikovanú politickú reprezentáciu a profesionálne zdatných a vlastenecky zmýšľajúcich štátnych úradníkov a diplomatov. Pri definovaní a kontrole presadzovania našich národných záujmov v EÚ musí oveľa väčšiu rolu zohrávať parlamentný výbor pre európske záležitosti, ktorého rokovania by mali byť pod profesionálnym drobnohľadom médií.
Dôležité je tiež nachádzať pri komplikovaných rokovaniach v EÚ spojencov. Dlhodobejších aj ad hoc. Na medzištátnej úrovni, ale aj na úrovni európskych politických strán. Sami nič nedosiahneme. Mimochodom, to bol jeden z významných faktorov, že sa na konci 90. rokov podarilo Slovensko vymaniť z integračnej slepej uličky, do ktorej ho zavliekol svojou izolacionistickou politikou Vladimír Mečiar. Ako príklad absencie spojenectiev možno uviesť postoje strany Smer k vojne na Ukrajine a k Ruskej federácii. Nestotožňuje sa s nimi ani jedna zo sociálnodemokratických strán vo V4 ani v EÚ. Je trúfalé nazvať všetky tieto strany vojnovými štváčmi. Rovnakú ukrajinskú a ruskú politiku ako Smer má iba Maďarsko vedené Orbánovým Fideszom.
Naopak, Hlas usilovne buduje spojenectvo s vládnucimi nemeckými sociálnymi demokratmi a ďalšími sesterskými stranami, čo ho zvýhodní v prípade, ak bude súčasťou novej vlády. Osobitne závažné je, že z Česka, najspriatelenejšieho štátu, sa masívne ozývajú obavy zo zahraničnopolitického smerovania SR po voľbách. Tieto obavy by sa nemali brať na ľahkú váhu.