Populizmus, vpravo alebo vľavo, dominoval ako hlavný spúšťač protestov proti úsporným opatreniam. Tie skutočne rozložia hospodárstvo a všetky potenciálne investície. Ale populistické hlasy spolu so štátnym aparátom, ktorý dodnes nenaštartoval naozajstné zmeny v gréckej ekonomike, sľubujú, že spustia novú hospodársku politiku štátu.
Posilnili sa strany – staré i nové, ktoré sa stavali proti úsporným opatreniam. Ale zatiaľ čo väčšina z nich podporuje zachovanie eura (okrem komunistov), postoje druhej najúspešnejšej – radikálnej ľavicovej strany SYRIZA je ďalším dôvodom na obavy. Tvrdí, že je možné zrušiť zmluvy o pôžičke s Európskou úniou. Vodca strany Alexis Tsipras hovorí, že by Grécko malo zmraziť splácanie úveru na niekoľko rokov, čo vyvoláva obavy v ostatných európskych štátoch. Ide o rétoriku, ktorá zabraňuje vzniku koaličnej vlády. Súčasné snahy o jej vytvorenie viac pripomínajú kampaň už pred opakovanými voľbami v júnovom termíne.
Kolaps nie je len ekonomický, ale v prvom rade politický. To bolo viditeľné už počas volieb. Politický život sa zablokoval, pretože starý systém umiera, a nový ešte nie je na svete. Neexistujú sily, ktoré by vyviedli krajinu z krízy, sily, ktoré by vytvorili nové ekonomické a politické podmienky.
Aj keď strany konzervatívna Nová demokracia a socialistický PASOK, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za štátny dlh vo výške 350 miliárd eur, vyšli z volieb de facto porazené, málokto v Grécku sa z toho teší. A to najmä pre neistotu, ktorá pod Akropolou zavládla.
Finančný kolaps strednej triedy – najmä po zavedení úsporných opatrení – zapríčinil zrútenie týchto dvoch politických zoskupení, ktoré zastupujú predovšetkým stredné vrstvy spoločnosti. No strany, ktoré pritiahli hlasy na ich úkor, sú „deťmi“ starého politického systému, v podstate neprezentujú nič nové. Usilujú sa získať podporu vďaka oprávnenému hnevu a zúfalstvu nezamestnaných alebo tých, čo strácajú možnosti pre svoje podnikanie. Zvýšenie vplyvu extrémistických síl, osobitne neonacistickej strany, je zase následkom xenofóbie z jedného milióna nelegálnych prisťahovalcov z Ázie a Afriky.
Popularita PASOK-u, ktorý vyhral voľby v roku 2009 a potom sa dohodol so Medzinárodným menovým fondom a EÚ o úsporných opatreniach, klesla zo 44 na 13,2 percenta, a tak sa socialisti ocitli až na treťom mieste. Z doterajších 160 poslaneckých miest im zostalo iba 41. A to aj po tom, čo bývalý premiér George Papandreu vlani v novembri rezignoval a do funkcie predsedu strany nastúpil Evangelos Venizelos.
Nová demokracia pred troma rokmi pod vedením vtedajšieho premiéra Costasa Karamanlisa dosiahla 33,5 percenta hlasov, uplynulú nedeľu už na čele s novým lídrom Antonisom Samarasom len 18,8 percenta. Vďaka bonusu víťaza má však namiesto doterajších 91 až 108 poslancov.
Konzervatívci z Novej demokracie spolu s viac-menej nanúteným koaličným partnerom v dočasnej vláde PASOK-om v 300-členom parlamente teda disponujú iba 149 reprezentantmi. Výsledok nedeľných volieb donúti všetky strany, aby zmenili svoju taktiku. Možno sa objavia aj nové koalície alebo snahy o vytvorenie nových strán na troskách starého politického systému. Riešenie je zatiaľ vo hviezdach.