Mnohí analytici hovoria, že reforma zdravotného systému je v USA udalosť desaťročí a rozhodnutie takej vážnosti robí Najvyšší súd raz za mnoho rokov. Ide o najvýznamnejšiu reformu, ktorú sa podarilo prezidentovi Obamovi a demokratom v tomto funkčnom období presadiť.
Päťdesiat miliónov Američanov dnes žije bez zdravotného poistenia, zákon o ochrane pacientov a dostupnej zdravotnej starostlivosti by mal toto číslo znížiť na asi 20 miliónov. Tak ako celá spoločnosť USA aj americký zdravotný systém je plný extrémov. Ide o finančne najdrahší zdravotný systém na svete, podávajúci špičkové výkony bohatým vrstvám – a takmer žiadne služby chudobným. Keďže počet chudobných mnohonásobne prevyšuje počet bohatých, v priemere sú aj výkony amerického zdravotníctva mizerné.
Jeho paradoxy s jemu vlastným sarkazmom zobrazil v dokumente Sicko Michael Moore. Pre tých, čo pred príbehmi zo života nepoistených Američanov uprednostňujú čísla, hádam postačia tieto. USA vydávajú na zdravotníctvo zďaleka najviac peňazí na svete: podľa OECD je to 18 % z HDP, dvaapolkrát viac, ako je priemer OECD. V dolároch to znamená cez 8 200 dolárov na hlavu ročne. V Nemecku je to cez 4 300, vo Francúzsku necelých 4 000 ( a 2 100 na Slovensku, 1 900 v Česku, 1 600 v Maďarsku, 1 400 v Poľsku…).
Tieto peniaze sú pre zdravie národa v USA využité extrémne neefektívne: do jedného roka života zomrie v USA podľa údajov OSN 7,07 batoľaťa z tisíc narodených, viac ako v „rozvojovej“ Kube. Vo Francúzsku je to 4,1 dieťaťa, v Nemecku 4,2 dieťaťa, priemer EÚ je podľa CIA 4,49. Slovensko, Maďarsko a Poľsko sú v tomto kľúčovom indikátore výkonnosti verejného zdravotníctva tesne za USA – ale so 4– až 6– násobne nižšími nákladmi. Bratia Česi s ich špičkovým systémom starostlivosti o matku a dieťa majú úmrtnosť batoliat na úrovni Škandinávie a Francúzska – zomiera im len 4,1 dieťaťa z 1 000 narodených.
„Obamacare“ vytvára predpoklady na to, aby sa tieto otrasné čísla zmenili a aby sa zdravotná starostlivosť stala dostupnou aj pre milióny chudobných. Zakazuje napríklad poisťovniam odopierať poistenie ľuďom, ktorí nie sú zdraví, zakazuje stanovovať stropy na preplácanú starostlivosť a vyžaduje pokrývať aspoň čiastočne aj preventívnu starostlivosť. Kto nebude začiatkom roka 2014 poistený, riskuje pokutu – zákon však pripúšťa množstvo výnimiek pre rozličné náboženské skupiny a extrémne chudobných.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu je dôležité nielen z pohľadu budúcnosti zdravotnej starostlivosti. Spor o jej reformu bude popri celkovom stave ekonomiky dôležitou súčasťou prezidentskej kampane na jeseň. V nesmierne polarizovanej americkej spoločnosti reforma ďalej prehĺbila zákopy v studenej občianskej vojne medzi republikánmi a demokratmi. Spor medzi tými, pre ktorých je zdravie ľudí predovšetkým príležitosť nabaliť sa, a tými, pre ktorých je zdravie spoločenská hodnota dôležitejšia ako peniaze, bude starnutie a schudobnenie spoločnosti v USA len prehlbovať. Rovnako aj u nás – nielen americké zdravotníctvo živí nenásytný parazitický systém poisťovní bez najmenšej pridanej hodnoty pre občanov.