Cirkvi by v rámci urovnania vzťahov so štátom a odškodnenia za éru komunistickej totality mali dostať približne polovicu niekdajšieho majetku v hodnote asi 75 miliárd korún. Za ostatný majetok má prísť finančná náhrada 59 miliárd. Táto suma, ktorá narastie ešte o infláciu, sa má vyplácať počas tridsiatich rokov.
O cirkevných reštitúciách sa hovorí ako o tmele koaličnej vlády ODS, TOP 09 a zoskupením Ľuďom. Pravicoví politici ich ženú dopredu hlava nehlava, biznismeni, najmä fondy spravujúce pozemky a peniaze, cítia ľahkú korisť a ľavica sa pred jesennými krajskými a senátnymi voľbami chystá vyťažiť maximum z nespokojnosti občanov s reštitúciami.
Sociálna demokracia ide do nich s bilbordom, na ktorom anonymná ruka politika odovzdáva vrece natlačené peniazmi cirkevnému hodnostárovi s masívnym prsteňom. Zaznel už verejný protest cirkví: obrázok sa im zdá, ako vystrihnutý z Tretej ríše či Gottwaldovej éry. Zákony reklamy sú však neúprosné: úspešná je tá reklama, o ktorej sa hovorí. Ak sa pozeráme z tohto uhla, môže byť ČSSD spokojná.
Výhrady k navrhnutej forme reštitúcií pritom majú aj mnohí kňazi. Najvýstižnejšie ich sformulovali husitská biskupka Jana Šilerová a evanjelický farár Miloš Rejchrt. Je tiež príznačné, že k zákonu, ktorý má narovnanie vzťahu štátov s cirkvami upraviť, sa nejednoznačne stavajú opoziční senátori z Kresťanskodemokratickej únie – Československej strany ľudovej.
O rozruch sa postarala aj verejná výzva skupiny celebrít, okrem iného hercov Ivana Trojana, Jiřiny Jiráskovej, Dagmar Havlovej či speváčky Lucie Bílej, na podporu reštitúcií. Známe tváre pritom nesú argumentačne slabo vystuženú kožu na trh v krajine, kde podľa prieskumov verejnej mienky 70 až 90 percent občanov s cirkevnými reštitúciami nesúhlasí.
Nik nemôže poprieť, že sú to bytostne politické témy. Nejde len o záležitosť poškodených, čo sa domáhajú spravodlivosti na súde. Reštitúcie rieši parlament, ich presná forma má podobu zákona a vyjadrujú sa k nim politici. Potom je prirodzené, aby si názor urobili aj voliči.
Namiesto toho sa prehnal legislatívny víchor, ktorý privial veľa otázok. Napríklad týkajúcich sa zoznamu nehnuteľností k vydaniu majetku, nezvyčajne vysokej ceny náhradnej pôdy alebo celkovej sumy, ktorá má kompenzovať to, čo sa už cirkvám vrátiť nedá.
Zaznievajú námietky, že reštitúcie idú prinajmenšom proti duchu reforiem Masarykovej prvej republiky, v pozore sú aj ctitelia povojnových dekrétov prezidenta Edvarda Beneša. Škrípanie zubov sa šíri tiež od reštituentov fyzických osôb, ku ktorým sa porevolučný štát tak veľkoryso nesprával.
Nemožno si nevšimnúť ani pochybnosti, ako veľmi a ako dlho si budú cirkvi nadobudnuté prostriedky užívať. Už dnes si na ich peniaze a nehnuteľnosti brúsia tesáky všemožné fondy a tiež ekonómovia nadviazaní na cirkvi už zakotvili v súkromných firmách, ktoré reštitúcie netrpezlivo vyzerajú.
Druhou stranou tejto mince však je, že cirkvi by mali byť odškodnené a nová podoba vzťahov českého štátu k nim je viac ako žiaduca. K upokojeniu atmosféry by prispelo, keby všetci zainteresovaní zasadli za rokovací stôl a prebrali sporné aspekty chystanej transakcie.
Kým bude ČSSD hystericky ventilovať svoju averziu k prelátom a ak cirkevní hodnostári zase neprestanú napádať politické strany a parlamentné procedúry, stúpne akurát predvolebná horúčka a napätie v spoločnosti. Ťažký oriešok na rozlúsknutie tým však zo stola nezmizne.