Z minulosti našej ekonomiky si pamätáme politické deklarácie vecí, na ktoré žiadny premiér nedosiahne. Princíp legových kociek aj „štvrtého útoku v hokeji“ by sa dal rozšíriť z verejných financií na celú hospodársku politiku štátu. Vláda odborníkov nemusí len kúriť a svietiť. Dokáže omnoho viac: „predpripraviť“ paletu riešení pre budúcu vládu, ktorá bude mať voľbami získanú legitimitu. V tomto duchu vyznieva aj výrok ministra financií, že pripravia zatiaľ chýbajúci program pre zadlženú ekonomiku.
Ekonomickí analytici verzus politici
V procese tvorby hospodárskej politiky sa stretávajú dve skupiny „tvorcov“. Jednu skupinu tvoria ekonómovia – analytici, výskumníci. Tí na základe stavu poznania tvoria akúsi zbierku receptov, kuchársku knihu možných riešení, prepočtov, pozitív a negatív. Ale oni väčšinou o realizácii nerozhodujú. Potom je tu druhá skupina – voľbami legitimizovaní politici. Tí si majú z tej kuchárskej knihy vyberať. Vyhľadať recepty, ktoré sú zosúladiteľné s ich hodnotami a prioritami. Vybrať si a skúsiť to realizovať.
Autori kuchárskej knihy a realizátori z politickej špičky to sú dva svety. A je to tak dobre (hoci niekedy ťažko uveriteľné). Odborník riešenia vytvára a politik ich má presadiť v spoločnosti. Niekedy sa však stane, že odborník je dočasne presunutý na pozíciu „politika v zastúpení“. Vtedy vzniká zvláštna príležitosť upratať na ministerských stoloch a pripraviť tam využiteľné menu (v nádeji, že nová vláda to nezmetie).
Od vlády odborníkov očakávajme „predpripravenie“ náročnejšieho prístupu: predstavenie toho, ako možno selektívne rezať a meniť vo verejných financiách tak, aby to neznamenalo ďalšiu degradáciu fungovania štátu.
Skvelý test používania predpripraveného menu nastane hneď pri široko medializovanej a obávanej úlohe šetriť vo verejných financiách. Naša ekonomika prešla už nejednou fázou konsolidácie verejných financií. Konsolidovali sme verejné financie vo výraznejšej miere po rozpade ČSFR, po mečiarovskom období, po kríze 2009, po dlhovej kríze (a v menšej miere viackrát medzitým).
Možno malé porovnanie so štartovacím momentom konsolidácie po kríze 2009–2010: vtedy vyzerali deficity verejných financií hrozivejšie, až na úrovni takmer 8 % HDP dva roky po sebe. Teraz sú deficity menšie (za rok 2022 vyzerá dokonca až prekvapujúco malý), zato situácia je napriek tomu menej udržateľná. Do systému boli totiž vložené opatrenia, ktoré znamenajú drámu v blízkej budúcnosti, neodrazili sa však ešte v posledných číslach. Aktuálne parlamentné dianie spojené s chaotickým zvyšovaním budúcich výdavkov vyvoláva panickú reakciu u tých, ktorí by v budúcnosti chceli zodpovedne viesť krajinu. Teraz sa môže vláda odborníkov blysnúť tým, že „predpripraví“ intelektuálne náročnejší prístup ku konsolidácii.
Slaboduché škrtanie nie je riešenie
Ten menej intelektuálne náročný už dobre poznáme: plošne škrtať. Na plošné škrtanie netreba veľa analýz a poznania, je to pomerne jednoduché a rýchle. Ak sa vydá príkaz, aby sa všade ušetrilo iks percent výdavkov, prinesie to rýchlu úsporu, no za cenu oslabenia všetkých zložiek verejnej správy. Dopadne to aj tam, kde by sme nechceli. Je to necitlivý plošný rez, už viackrát u nás vyskúšaný. Od vlády odborníkov očakávajme „predpripravenie“ iného, náročnejšieho prístupu: predstavenie toho, ako možno selektívne rezať a meniť vo verejných financiách tak, aby to neznamenalo ďalšiu degradáciu fungovania štátu. Na toto už treba vyšší intelektuálny výkon, analytickú bázu aj náročnejšiu prípravu.
Sklamaním bude, ak takéto niečo vláda odborníkov nepredstaví. Takúto ambíciu bývalí strážcovia makroekonomickej stability a reformátori musia mať. A potom ich nasledovníci, ak nebudú chcieť znova plošne ubíjať verejný sektor bezhlavým škrtaním, môžu skrátiť hľadanie riešení a rovno sa ponúknuť.
Na základe existujúcich poznatkov môže vláda vytvoriť akési časti skladačky (nech ich nazveme moduly, sekcie alebo súčasti lega), ktoré si potom voľbami vybraní politici preštudujú a rozhodnú alebo prevrhnú stôl s pripravenými komponentmi riešení, alebo (ak budú osvietenejší) vyberú komponenty pasujúce k ich hodnotovej orientácii a použijú ich.
To, čo možno kvitovať, je, že vláda sa nestavia iba do pozície hasiča (napriek krátkodobému mandátu). Premiérom vyžadovaný princíp 3+3 opatrení (tri krátkodobé „hasičské“ opatrenia a tri podporujúce dlhodobé stratégie) naznačuje, že aj krátkodobá vláda vníma svoj možný príspevok k dlhodobým rozvojovým riešeniam. Tie sa totiž v poslednom čase odsúvali pod tlakom rôznych šokov a kríz (a pri živote ich držal len plán obnovy).
Zdá sa, že takáto úloha prípravy „kociek lega“ je nevýznamná (sám autor výroku to podal tak trochu skromne). No dobre pripravené a vytriedené komponenty môžu byť na nezaplatenie tomu, kto si k nim potom po voľbách zasadne. Akurát bude musieť mať vyjasnené v hlave, čo chce vlastne z tých legových kociek stavať.
