Súboj dvoch protestov
Averzia voči vláde ľudovcov a zelených nedosahuje síce vo Viedni nedávne slovenské pomery, od bodu mrazu však nie je ďaleko. Vládne strany majú podporu menej ako tretiny voličov, štátny manažment covidu a inflačnej a energetickej (ne)pomoci vytvoril aj pod Alpami vlnu nespokojnosti a protestu, ktorý si hľadá svoje nosiče. Vo výhode je prirodzene krajná pravica, pretože si za dlhé roky na protest vybudovala akoby monopol, je jeho originálom, a preto určuje jeho podobu, samozrejme, rýdzo antiľavicovú.
V Rakúsku však krajnej pravici rastie konkurencia. Komunistická strana Rakúska roku 2021 ovládla radnicu v Grazi so šokujúcim ziskom 29 % hlasov, najnovšie bodovala v krajinských voľbách v Salzburgu s niečo menej ako 12 %. Konzekventným sústredením na najpálčivejšie „chlebové“ témy, prednostne nedostupnosť bývania, samozrejme, sociálnu nerovnosť a pomoc ľuďom v ekonomicky ťažkých časoch, dostupné verejné služby, spolu s akčnosťou a uveriteľnosťou, postavenou okrem iného na osobnom nasadení – napr. zriadením sociálneho poradenského centra v straníckej centrále či venovaním nemalej časti príjmov verejných funkcionárov strany do fondu pre sociálnu pomoc ľuďom. V Grazi predstavujú komunisti niečo, z čoho je nemožné vykresliť akékoľvek „boľševické“ ohrozenie. Po necelom roku vo funkcii mala primátorka Elke Kahr, 61-ročná žena nie vzletných rečí, ale o to viac praktických činov, podporu 65 % obyvateľov mesta. Viac ako pred jej nástupom do funkcie.
Náš človek Andi Babler
Asi aj pod dojmom komunistického lokálneho a regionálneho vzplanutia urobili nečakané rozhodnutie sociálni demokrati. Po viacročnej neschopnosti politicky skapitalizovať korupčné megaškandály ľudovcov a slobodných či zlý vládny manažment pandémie a protiinflačnej pomoci, neustála centristicko-progresívna predsedníčka Pamela Rendi Wagner tlak a strana predčasne volila nové vedenie. Zo straníckych primárok vzišiel najskôr pat, neskôr blamáž pre zlé sčítanie hlasov na sneme a na konci dňa politický outsider ako nový líder strany.
Andreas Babler, primátor 20-tisícového mesta Traiskirchen pri Viedni, je bez preháňania politickým úkazom. V krajine, kde je migrácia už roky kontinuálne top témou verejnej mienky a v meste s najväčším záchytným táborom pre utečencov v krajine, zabezpečuje 50-ročný primátor napriek svojmu progresívnemu migračno-integračnému postoju už zhruba 10 rokov sociálnym demokratom podporu nad úrovňou 70 %!
Ako? Babler je telom aj dušou, osobným príbehom a politickým presvedčením ľavičiar, ktorému všetci bez výnimky veria, že bojuje za práva všetkých, ktorým osud nedoprial alebo sa im nevedie dobre. Je v tom jeho pôvod z robotníckej rodiny, poznačenej príbehom sociálneho prepadu celého mesta, keď globalizácia a presídlenie vyše 100-ročnej výroby firmy Semperit v 90. rokoch zoškrtali tisíc pracovných miest, istôt a osudov zamestnancov, ale takisto jeho nefalšovaná priamosť v kontakte s ľuďmi, akčnosť a ťah na výsledky. Dikciou nemá ďaleko od odborového predáka, keď opakuje, že „nie sme žiadni prosebníci. Zoberieme si späť rešpekt a práva, na ktoré máme nárok“.
Babler je so svojou „proletárskou“ politickou líniou a autentickou ľudovosťou ponukou práve pre tých stratených voličov sociálnej demokracie, ktorých od nej odohnala globalizácia, deindustrializácia a privatizácia verejných služieb.
Duel o lídra strany, ktorý ponúkol ostrý kontrast medzi pragmatizmom, skúsenosťou a straníckym establishmentom a ľavičiarskym étosom boja za sociálne práva obyčajných ľudí, ktorým dnešná doba berie pevnú pôdu pod nohami, prilákal do strany 10-tisíc nových členov. Väčšinu z nich preto, aby v straníckych primárkach mohli hlasovať za ich rakúskeho Bernieho Sandersa. Babler je so svojou „proletárskou“ politickou líniou a autentickou ľudovosťou ponukou práve pre tých stratených voličov sociálnej demokracie, ktorých globalizácia, deindustrializácia, privatizácia verejných služieb a komodifikácia všetkého a napokon krízy ostatných dekád spolu s nadutosťou elít a víťazov transformácie odohnali tak ďaleko od sociálnej demokracie, že ich návrat k „červeným“ nemalá časť pozorovateľov vníma ako ilúziu.
Ofenzívna prerozdeľujúca ľavica
Iste, ako je vzplanutie rakúskych komunistov zatiaľ len lokálnou či regionálnou záležitosťou, aj prenesenie impozantnej podpory A. Bablera z 20-tisícového Traiskirchenu na národnú úroveň je úplne iná liga. A poučná skúsenosť to bude nielen pre Rakúsko, ale pre celú Európu, Slovensko nevynímajúc. Zhruba rok do parlamentných volieb má nový predseda čas preukázať, či je ofenzívna prerozdeľujúca ľavica receptom a šancou nabúrať monopol krajnej pravice na protest – najsilnejšiu politickú emóciu a voličský dopyt 21. storočia. Nehrá sa o nič menej ako o to, či protest proti z reťaze odtrhnutému finančnému kapitalizmu, produkujúcemu oligarchie, nerovnosti a dezilúzie, rozkladajúce demokraciu, dostane ponuku, ktorá nebude xenofóbna až fašizoidná, kultúrne konzervatívna až reakcionárska a, samozrejme, nacionalistická, a preto pre krajiny Európy a ich ľudí – tých, za ktorých hovorcu sa pasuje – škodlivá.