Spolužitie viacerých generácií nemá len sociálny, ale najmä ekonomický rozmer. Viac ako tradície a blízkosť rodiny v Taliansku či Španielsku sa u nás a v postkomunistických krajinách ukazuje, že si samostatné bývanie nemôžu všetci dovoliť. S neskorým odchodom od rodičov totiž koreluje aj priemerný vek vybavovania prvej hypotéky, ktorý je na Slovensku na úrovni 28 rokov.
Tento trend sa, bohužiaľ, prehlboval už s príchodom koronavírusu a následnými lockdownami, aktuálne vinou rastúcich cien energií a celkovej rekordnej inflácie a rovnako tak vinou rastúcich úrokovým sadzieb na hypotékach. Bývanie je na Slovensku aktuálne podľa údajov Národnej banky Slovenska najnedostupnejšie za posledných 11 rokov, najviac práve pre mladú generáciu. Ak chcete vlastné bývanie, musíte mať podľa nových pravidiel 20 % z ceny nehnuteľností našetrených, respektíve to dať z vrecka bez hypotéky. Mnohí mladí tak v najbližších rokoch na svoje vlastné bývanie nedosiahnu.
Podľa aktuálnych dát Európskeho štatistického úradu (Eurostat) mladí Slováci odchádzajú z domu tesne pred dovŕšením 31 rokov. Rovnaký alebo veľmi podobný výsledok Slovensko zaznamenáva už od roku 2011, čo naznačuje dlhodobý trend.
Do čela rebríčka sa v minulom roku dostali Portugalsko, kde mladí odchádzajú z domu najneskôr spomedzi krajín EÚ (v 33,6 rokoch) a Chorvátsko s vekom tesne nad 33 rokov. Na opačnej strane rebríčka kraľujú severské krajiny – Švédsko (19 rokov), Fínsko (21,2 roka) a Dánsko (21,3 roka). V priemere mladí Európania odchádzajú z domu vo veku 26,5 roka.
Riešením sú aj nájomné byty
Dnes už bývalá vláda prišla s pilotným projektom nájomných bytov. Sľubovala, že od dvoch investorov prinesie približne 9 000 bytov za 1,5 miliardy eur, no agentúra stále rokuje aj s ďalšími investormi, ktorí majú záujem na Slovensku stavať nájomné byty. Záujem o byty je enormný, poklepanie základného kameňa je však v nedohľadne. Ak by sme v počte nájomných bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 20-tisíc bytov.
Ak by sme v počte nájomných bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 20-tisíc bytov.
Štatistiky sú pritom neúprosné. Dostupnosť nájomného bývania s regulovaným a trhovým nájmom je na Slovensku na veľmi nízkych úrovniach. Za posledných 10 rokov došlo k spomaleniu výstavby nových nájomných bytov. Kým roku 2007 tvorili 18,8 % z celkového počtu bytov v krajine, aktuálne je to okolo jedného percenta. Približne tri percentá nájomných bytov sú vo vlastníctve samosprávy, tri a pol percenta je vo vlastníctve bývalých stavebných bytových družstiev, ktoré z rôznych dôvodov neboli predané do osobného vlastníctva. Zhruba tri percentá nájomných bytov tvorí súkromné nájomné bývanie, prevádzkované takmer výlučne fyzickými osobami. Sektor komerčného nájomného bývania prevádzkovaný právnickými osobami vlastne neexistuje.
V Rakúsku vyše 40 % obyvateľov býva v nájomnom bývaní, pričom 15 % je tých, ktorí majú sociálne nájomné, ostatní majú trhové nájomné. V Nemecku je podiel nájomného takmer 50 %, pričom vyše 8 % Nemcov má sociálne nájomné. V Nemecku dostanú súkromní investori zvýhodnenú pôžičku či dotáciu od štátu a zaviažu sa poskytovať ubytovanie za znížené nájomné určitý čas alebo kým nesplatia pôžičku. Vo Fínsku je zhruba tretina obyvateľov v nájomných bytoch, pričom 15 % má sociálne nájomné a 12 % trhové nájomné.
V Londýne musí byť z nových developerských projektov 35 % bytov cenovo dostupných pre slabšie sociálne skupiny. V New Yorku musí byť podiel cenovo dostupných bytov v nových projektoch v rozmedzí od 10 % do 25 %. Nájomné je vo výške 40 % až 70 % lokálneho mediánového príjmu domácností.
Viedeň vlastní cca 25 % bytových jednotiek v meste (220-tisíc), ktoré ponúka za regulované ceny. Viedeň tiež ponúka súkromným developerom spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver. Ako protihodnotu dostane 50 % bytových jednotiek z takto podporeného projektu. Nájomné v bytoch regulované mestom sa pohybuje od 20 do 25 % príjmu nájomcov.
Nadmerné výdavky na bývanie
Dostupnosť nájomného bývania je dôležitá, pretože výdavky na bývanie nadmerne zaťažujú rozpočty mnohých slovenských domácností. Ide o vysoké nájomné, ale aj poplatky spojené s užívaním bytov, teda za elektrinu, plyn, vodné a stočné či náklady na správu a údržbu.
Regulované nájomné v Bratislave vyjde v priemernom dvojizbovom byte do 100 eur, pričom komerčný nájom sa v tomto prípade môže vyšplhať aj na 600 až 700 eur mesačne. Za nadmernú záťaž je považovaný stav, keď celkové výdavky na bývanie domácností sú vyššie ako 40 % ich disponibilných príjmov (očistených o príspevky na bývanie). Viac ako osem percent obyvateľov SR žije v domácnostiach, kde výdavky na bývanie predstavujú viac ako 40 % disponibilného príjmu.
Navyše na Slovensku máme problém s tým, že v preľudnenom bývaní nízkej kvality býva u nás 14 % ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, kde je veľká skupina osamelých rodičov. Ponuka cenovo dostupného nájomného bývania s regulovaným nájmom je jedna z najnižších v rámci EÚ. Na Slovensku v takomto bývaní žije iba jeden a pol percenta populácie, výrazne menej ako priemer únie. Vyše 30 % obyvateľov EÚ býva v nájomných bytoch, v rámci toho je 11 % takých, ktorí majú znížené nájomné.