Bezpečnosť EÚ nemôže závisieť od amerických voličov
Macron predostrel víziu širokej a silnej Európy, ktorá je čoraz viac zodpovedná za vlastnú bezpečnosť, za riešenie problémov vo svojom susedstve a za svoju schopnosť brániť sa agresívnej rozpínavosti Ruska. Zdôraznil pritom, že v žiadnom prípade nechce nahradiť NATO niečím novým, európskym, nejakým kondomíniom Francúzska a Nemecka. Naopak, ide o posilnenie obrany EÚ a európskeho piliera v rámci NATO. Poďakoval súčasnej americkej administratíve, že zoči-voči ruskej agresii voči Ukrajine vynakladá rovnaké úsilie ako EÚ a zvyšuje našu kolektívnu bezpečnosť.
Formuloval však zásadnú európsku dilemu: „Bude táto administratíva navždy rovnaká? To nikto nevie a my nemôžeme ponechať našu kolektívnu bezpečnosť a stabilitu na voľbe amerických voličov v nasledujúcich rokoch.“ A upozornil, že Američania nás už roky bez ohľadu na vládnucu administratívu žiadajú, aby sme si lepšie rozdelili bremeno udržovania NATO a aby sme sa viac starali o našu vlastnú bezpečnosť. Podľa francúzskeho prezidenta jediný spôsob, ako byť sami pred sebou dôveryhodní, je prevziať náš oprávnený podiel bremena a znížiť našu závislosť od USA.
Formuloval jasný politický záver: „Aby sme to dokázali, musíme teraz naliehavo urýchliť naše strategické rozhodnutia a realizáciu toho, za čo sme sa rozhodli bojovať. A toto je viac-menej program, ktorý musíme vypracovať, ak chceme budovať náš spoločný osud.“
Prezidentkina vláda Macronovu výzvu odignorovala
Vzhľadom na závažnosť Macronovho vystúpenia v Bratislave, ktoré sa konalo necelé dva týždne pred schválením programového vyhlásenia Ódorovej vlády, bolo prirodzené očakávať, že v tomto dokumente bude aspoň veta o potrebe zaoberať sa jeho iniciatívou. Nebola žiadna, hoci programové vyhlásenie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si kladie ambicióznu úlohu vypracovať strednodobú stratégiu zahraničnej politiky. Ponechajme bokom oprávnenosť takejto úlohy pre vládu s krátkym trvaním a bez dôvery parlamentu.
Ak si takéto zadanie vytýčila, prečo potom nebola o návrhu strategickej európskej autonómie vo vládnom programe ani zmienka? Nie z dôvodu diplomatickej zdvorilosti voči francúzskemu hosťovi, s ktorým sa prezidentka aj premiér oficiálne stretli. Predovšetkým preto, že sa ňou treba seriózne zaoberať. Lebo na budúcnosti EÚ Slovensku musí záležať. Musí sa na jej utváraní aktívne podieľať. A to na základe konsenzuálneho definovania našich národnoštátnych záujmov v meniacom sa svete a v meniacej sa únii po dôkladnej vnútropolitickej diskusii.
Podľa francúzskeho prezidenta jediný spôsob, ako byť sami pred sebou dôveryhodní, je prevziať náš oprávnený podiel bremena a znížiť našu závislosť od USA.
Žiadna odozva na Macronovu iniciatívu zo strany súčasnej pravicovo-liberálnej vlády môže súvisieť s novou Bezpečnostnou stratégiou SR. Tú Igorom Matovičom vedená koalícia v januári 2021 pretlačila iba 77 poslancami, hoci mala ústavnú väčšinu. Poslanec Peter Kmec, bývalý veľvyslanec v USA, na jej margo povedal, že nie je víťazstvom Slovenska. Argumentoval tým, že nová stratégia revidovala dlhoročné zahraničné priority a strategickú spoluprácu Slovenska s USA postavila nad spoluprácu s EÚ, NATO a V4. Navyše bola Bezpečnostná stratégia prijatá bez skutočnej verejnej diskusie a vytvorila riziká, že verejnosť sa bude cítiť oklamaná.
Tieto riziká sa, žiaľ, naplnili. Od stratégie sa odvíjajúca zahraničnopolitická a bezpečnostná politika Matovičovej a potom Hegerovej vlády neutlmila, ale naopak, posilnila antiamerické nálady v slovenskej spoločnosti. Inak povedané, to, že sa presadil princíp na prvom mieste USA a nie EÚ, prispelo k rozvratu zahraničnopolitického konsenzu, ktorý sa na Slovensku vytvoril a dlhodobo hlavnými politickými silami rešpektoval. Prihlásenie sa k Macronovej vízii strategickej európskej autonómie znamená prihlásiť sa znovu k princípu „EÚ na prvom mieste“.
To ale v žiadnom prípade nie je ani spochybňovanie NATO, ani záväzkov SR v tejto organizácii, ani výnimočnej roly, ktorú v NATO zohrávajú USA. Spojenectvo s USA si vážime, ale nemali by sme ho nadraďovať nad našu príslušnosť k EÚ.
Nie je ani v našom záujme, ani v záujme EÚ ako celku, aby jednostranná závislosť od USA v otázkach obrany a bezpečnosti pretrvávala a neriešila sa. Macron na to so všetkou úctou k našim americkým spojencom upozorňuje. Slovenská politika by preto tiež mala začať vecnú diskusiu o tom, čo naša krajina pre vymanenie sa z tejto jednostrannej závislosti môže v rámci EÚ urobiť, ako môže podporiť projekt európskej strategickej autonómie. Aj to je súčasť posilňovania našej a zároveň európskej suverenity.
O tom, že situácia je vážna, svedčí o. i. správa expertov Mníchovskej bezpečnostnej konferencie z 28. júna 2023. Konštatuje, že európske štáty NATO nepostupujú pri modernizácii svojich ozbrojených síl dostatočne rýchlo. Ich spoločné projekty zbrojného plánovania, obstarávania a vyšších výdavkov na obranu brzdí nedostatočné odhodlanie.