Lenže na otázku redaktora, či sa teda po ústupkoch Rusku neobáva, že v nejakom čase Rusko natiahne svoju kradmú ruku aj na ďalšie štáty vrátane Maďarska, odkryl statočný Orbán karty – nie, to sa nemôže stať, lebo proti NATO je Rusko slabé. Takže pokiaľ ide o suverenitu Maďarska, je podľa Orbána v dobrých rukách, v rukách Severoatlantickej aliancie. A na tú si Rusko netrúfne.
Dáždnik NATO ako privilégium
Jednoduchá logika. Len v nej chýba malá drobnosť: Prečo by sa aj iná krajina nemohla uchádzať o ochranný val NATO? Žeby Maďarsko malo nejaké špecifické privilégiá? Aj Maďarsko bolo do NATO prijaté na základe solidarity, ktorú ostatné krajiny prejavili voči bezpečnosti Maďarska. Keby sa nebolo cítilo ohrozené (a kým iným ako Ruskom…), nebolo by sa do NATO tlačilo. Dnes toto isté právo na ochranu suverenity odopiera Orbán Ukrajine. A nielen jej, robí neuveriteľné naťahovačky okolo ratifikácie vstupu Švédska do aliancie.
Samozrejme, o Orbánových motiváciách niet pochýb. Vidí v Putinovi jediného vodcu odhodlaného meniť európske hranice, a tak by sa, samozrejme, aj Maďarsko zmietané trianonskou traumou mohlo na týchto geopolitických zmenách priživiť. A ak by sa dalo, niečo si aj uchmatnúť z Ukrajiny, kde žije nemalá maďarská menšina.
Orbánovi principiálne prekáža politika Európskej únie, ktorá neutralizuje neadekvátne ambície vodcov, ktorí by sa radi stali národnými hrdinami nejakými slávnymi výbojmi. Že v pozadí tkvie neutíchajúca revizionistická maďarská politika, niekedy v „soft“, inokedy v „hard“ podobe, skúseným politikom neujde. Stačí si spomenúť na celkom jasné a nediplomatické vyjadrenia exministra zahraničných vecí Rastislava Káčera na maďarskú adresu (v Pravde som sa aj nimi podrobne zaoberal).
Najlepším svedectvom Orbánovho premýšľania, a teda aj celej neohroziteľne vládnucej strany Fidesz, je však jeho prejav, ktorý predniesol k storočnici Trianonskej zmluvy (ktorou sa práve definitívne otvoril priestor pre slovenskú štátnu emancipáciu od maďarskej dominancie).
Veľkomaďarské blúznenie
Orbánov prejav bol naozaj priam vzorovou rétorikou veľkomaďarského nacionalizmu oslovujúcou maďarského voliča romantizovanou ideológiou maďarského hrdinstva, večnej slávy, Božieho národa, nadúvaním sa civilizačným poslaním maďarstva, a súčasnou misiou záchrany Európy, jej kresťanskej podstaty pred hrozbami a zlami rozkladných liberálnych síl.
Orbán volá po zomknutosti Slovákov, Slovincov, Chorvátov, Srbov a Maďarov, a to tak proti Západu, ako aj proti Východu, lebo sa rodia nové hrozby a nový poriadok. Karpatskú kotlinu chce urobiť veľkou práve a iba spoločne s týmito štátmi.
To, čo ale nápadne trčalo z Orbánovho náreku, je úsilie o historické zdôvodnenie a budúca ašpirácia na kultúrno-ekonomickú hegemóniu obnovením idey Karpatskej kotliny. Orbán volá po zomknutosti Slovákov, Slovincov, Chorvátov, Srbov a Maďarov, a to tak proti Západu, ako aj proti Východu, lebo sa rodia nové hrozby a nový poriadok. Čechov a Poliakov vedome vynecháva, tam maďarské komunity nežijú. Karpatskú kotlinu chce urobiť veľkou práve a iba spoločne s týmito štátmi.
To je nová geopolitická stratégia nepochybne Fideszu ako strany. A tu by chcel Orbán hegemóniu, tvrdí, ba chváli sa, lebo myslí na dobu svojej vlády, že gravitačná sila maďarstva (kultúrna, ekonomická, intelektuálna) rastie. A na to – aby bolo spoľahlivým partnerom – potrebuje aj vojenskú silu.
Sľubuje rozmach Maďarska. Je to volanie po novom poriadku, ku ktorému by malo patriť aj zoskupenie Karpatskej kotliny. Česko nespomenie, je príliš na západe, Poľsko zasa preto, že by bolo nepochybne konkurentom maďarskej hegemónie. Os je južná, kopíruje Uhorsko, a Maďari by tak novému karpatskému spojenectvu mohli dať silu a legitimitu histórie a obnovenú kresťanskú tradíciu.
Blúznenie a realita
Orbán stratil tradičného nemeckého spojenca, a to nielen ako štát, ale aj nemeckých kresťanských demokratov; stratil a popudil si proti sebe tak americký Kongres, ako aj Biely dom – a tak mu ostáva len dúfať v Trumpovo víťazstvo. Ostal osamotený, kritizovaný európskymi inštitúciami a vysmievaný európskymi politikmi. Odmietnutý vlastnými sesterskými politickými stranami, ktoré ho aj z frakcie konzervatívcov v Európskom parlamente pekne vylúčili. A tomuto blúzniacemu vodcovi vliala Putinova agresia novú nádej, že by sa mu pri rozklade Ukrajiny hádam aj nejaký malý kúsok podarilo ukoristiť.
Slovenskí obdivovatelia Orbána, paradoxne z radov „národniarov“, si ani len trochu neuvedomujú, že o chvíľu by mohol blúzniť o neexistencii slovenského štátu. S túžbou kúsok si uchmatnúť, ako sa to už viackrát stalo.