Smer-SSD už dávno opustil ideový svet sociálnej demokracie. Ak doň vôbec niekedy patril. Už dávno pred voľbami 2016 bolo v Smere silné konzervatívno-nacionalistické krídlo, ktoré sa postupne posilňovalo počas migrantskej krízy v rokoch 2015–2016. Po volebnej porážke v roku 2020 a odchode Petra Pellegriniho sa Smer vydal cestou smerujúcou ku konšpiračnému (a nenávistnému) národnému socializmu Ľuboša Blahu.
V zahraničnej politike síce hovorí o dôležitosti nášho členstva v EÚ a NATO, o suverénnej zahraničnej politike, ktorú údajne zaručí len ich oportunistická politika cielená na „všetky štyri svetové strany“, no reálne pri jej ideovom ukotvení sa opiera o teórie tých, ktorí pred druhou svetovou vojnou adorovali Hitlera a neskôr Stalina (napr. Edward Carr) a vyzývali malé štáty (ako súčasné Slovensko), aby sa im podvolili.
V domácej politike sa intenzívne snaží osloviť bývalých voličov ĽS-HZDS a časti krajnej pravice, a to tým, že oživuje mýty z 90. rokov minulého storočia a ešte staršieho ľudáckeho antisemitizmu. Cieľom je vytvoriť predstavu o tom, že George Soros (cez jeho nadácie) už dávno ovláda Slovensko, že my všetci, no najmä oni, sme obeťami židovského sprisahania.
Mečiar – obeť sprisahania
Tlačové konferencie (a rôzne videá), ktoré Smer-SSD opakovane zvoláva, aby verejnosti „odhalil“ sprisahanie Západu voči nemu a jeho „zaslúženému“ víťazstvu v predčasných voľbách, mávajú vždy rovnaké osoby a obsadenie a približne rovnakú dejovú štruktúru. Západ, NATO, Čaputová a „mimovládky“, všetci svorne v službách Sorosa, mu chcú zobrať to, čo mu právom patrí – Slovensko. Korisť, ktorú si pred rokmi začal deliť. Kosť, ktorú ešte nestihol úplne ohlodať.
Podľa Fica sa v roku 1998 Sorosovi podarilo nielen Mečiara poraziť, ale skončila sa i jedna éra slovenskej politiky – éra mečiarizmu – a „začala sa éra liberálnej demokracie“. Éra, ktorú Smer, na rozdiel od prvých rokov SR, keď sa „budovali“ základy pre skorumpovaný (a dnes zlyhávajúci) štát a jeho stranícku mafiu, považuje za temné obdobie slovenskej politiky.
Hľadajúc dôkazy, ktorými by Smer-SSD podporil svoju konšpiráciu o sprisahaní, použil slová Martina M. Šimečku. Ten sa pred časom v jednej diskusii vyjadril, že „bez peňazí Georgea Sorosa by sa nepodarilo v roku 1998 poraziť Vladimíra Mečiara“. Robert Fico, politik, ktorý sa ako mladý člen SDĽ podieľal na porážke Mečiara (aspoň sa tak v rokoch 1997–1998 tváril, hoci už vtedy mu išlo najmä o post generálneho prokurátora), oživuje Mečiarove antisemitské teórie o tom, že aj on sa stal obeťou židovsko-maďarského sprisahania Georgea Sorosa.
Podľa Fica sa v roku 1998 Sorosovi podarilo nielen Mečiara poraziť, ale skončila sa i jedna éra slovenskej politiky – éra mečiarizmu – a „začala sa éra liberálnej demokracie“. Éra, ktorú Smer-SSD, na rozdiel od prvých rokov Slovenskej republiky, keď sa „budovali“ základy pre skorumpovaný (a dnes zlyhávajúci) štát a jeho stranícku mafiu, považuje za temné obdobie slovenskej politiky. Podľa Fica to má potvrdzovať to, že najbližšie voľby ovplyvnia peniaze od Sorosa.
Argumentuje po a návštevou slovenských úradníkov, ktorí sa špecializujú na boj s hybridnými vojnami, u našich spojencov v EÚ a v NATO, ale tiež po b tým, že NATO sa chystalo na Slovensku realizovať informačnú kampaň ohľadom dezinformácií o vojne na Ukrajine, ďalej po c návštevou syna Alexa Sorosa na Slovensku (počas GLOBSEC), ktorý si sem prišiel údajne „oňuchať prezidentkinu vládu“, a v neposlednom rade po d pridelením sumy „21 miliónov eur Sorosovej nadácii“. Čo síce nie je pravda, no táto dezinformácia, ktorú vytvorili na Súmračnej, a ktorá patrí k tým najmenej vydareným, si aj tak našla svojich recipientov na sociálnych sieťach, a to nielen medzi voličmi Smeru-SSD a krajnej pravice.
„Nech sa páči, pán Soros. Pýtame sa pani prezidentky, či pre toto urobila vládu, aby sorosovci krágľovali nás ako kedysi Mečiara,“ rozhorčoval sa predseda Fico.
Dámy a páni, ideme do nešťastia
„Dámy a páni, ideme do nešťastia,“ týmito slovami začal Robert Fico výpočet toho, čo všetko hrozí v najbližších dňoch Slovensku. Smer-SSD v tom má dlhodobo jasno. Keďže napriek chybám bývalej koalície a neschopnosti súčasne parlamentnej a mimoparlamentnej konkurencie z radov opozície (Hlas-SD, PS a KDH) ešte nemá isté víťazstvo vo voľbách, a tobôž nie účasť v budúcej vláde, aktívne mobilizuje všetky segmenty spoločnosti a svojej voličskej základne, ktoré sú ešte k dispozícii a umožnia mu dosiahnuť cieľ – vyhrať voľby a môcť všetko.
Vôbec neprekvapuje, že sa mu to darí prednostne v segmente populácie, ktorý je náchylný uveriť akýmkoľvek konšpiráciám. V tomto smere najmä tým, ktoré v sebe nesú stopy modernej xenofóbie a tradičného antisemitizmu (a mizogýnneho oportunizmu).
Slovenská spoločnosť má jeden z najväčších konšpiračných indexov, čo potvrdilo svojím výskumom aj Centrum pre bioetiku na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Naša spoločnosť má predpoklady uveriť konšpiráciám a sprisahaniam, ktoré proti nej spriadajú „temné“ sily a tí, ktorých považujeme za „príčinu vlastných zlyhaní“.
Tieto spoločenské predispozície dnes aktívne zneužíva hlavne Smer-SSD. Vie, že kampaň v znamení konšpirácií je najlepším prostriedkom k úspechu. A keďže mu na to naleteli aj tzv. demokratické strany, je zrejmé, že v aktuálnej volebnej kampani sme sa vydali cestou do nešťastia. Cestou, ktorou nás Smer-SSD a jeho potenciálni spojenci vedú do temných zákutí našej minulosti.