V tejto chvíli už máme k dispozícii prvý seriózny súbor údajov na to, aby sme niečo vedeli povedať o tom, akým smerom ekonomika vykročila v roku 2023. Pravdaže, ide len o dáta za prvý štvrťrok (nanajvýš prvých päť mesiacov), ale o mnohom to už napovie. Bez toho, aby sme sa tu prehrýzali kompletným súborom čísel, si možno všimnúť zaujímavý jav: kyvadlo sa vracia. Niektoré tendencie sa doslova otočili: čo doteraz rástlo, to teraz klesá. Čo klesalo, teraz rastie (po výraznom zjednodušení). V uplynulých troch rokoch sme zažili určitý úlet, ktorý sa v súčasnosti koriguje spätným výkyvom.
Ekonomiku ťahala spotreba domácností
V uplynulých rokoch ekonomiku dosť výrazne potiahla spotreba domácností. Bola to dlhšia tendencia, ktorá dosiahla svoj vrchol v roku 2022. Spotreba domácností prepočítaná na obyvateľa úspešne dobiehala úroveň vo vyspelých európskych ekonomikách aj napriek tomu, že výkonnosť ekonomiky tú európsku už nedobiehala. Reálna spotreba domácností rástla výrazne rýchlejšie ako reálny HDP. Počas pandémie klesla spotreba sektora domácností v SR (na rozdiel od väčšiny európskych ekonomík) iba nevýrazne. A v roku 2022, pri súbehu všetkých tých kríz a šokov, rástla spotreba domácností rekordným tempom.
Tomuto vychýleniu sa smerom k spotrebe svojím dielom napomohla hospodárska politika štátu: podstatne úspešnejšia bola v opatreniach podporujúcich spotrebu ako v opatreniach podporujúcich investovanie. Dôkazy každodenne počúvame v politických debatách: politici sa predvádzajú úspechmi v rozdávaní pomoci obyvateľstvu (to je podpora spotreby), nemôžu sa však predvádzať opatreniami v oblasti investícií (investície viaznu, eurofondy sa nečerpajú…). Výsledkom je vyčerpanie úspor, vyčerpanie možností ďalšieho rastu spotreby a návrat kyvadla: nevyhnutný pokles spotreby, koniec zadlžovania, návrat k tvorbe úspor. Presne to vidíme v prvých mesiacoch roka 2023. Spotreba domácností mierne klesla, tržby v maloobchode takisto, úverovanie domácností sa spomalilo.
Sprievodným javom tohto príbehu je opačný pohyb investícií. Už dlhší čas ich rast zaostáva (za spotrebou, za HDP aj za investíciami v ostatných krajinách V4). Pri pandémii investície u nás klesli mimoriadne dramaticky (najvýraznejšie v EÚ). Miera investícií (podiel investícií na HDP) klesla na hodnoty, pri ktorých ekonomika stráca schopnosť dobiehať úroveň tých rozvinutejších. Tu vidíme opačný kyvadlový efekt: na začiatku roka 2023 investície konečne výrazne rastú. Takto by sme mohli prechádzať radom ďalších parametrov, kde vidno obrat: miera inflácie, stav zásob, import, saldo zahraničného obchodu… Nie je to však podstatné.
Slovenské úlety
Takéto kyvadlové efekty v ekonomike sú v podstate normálny jav. Naše výkyvy a úlety sú však už dlhodobo výraznejšie od tých, aké bežne vidíme vo vyspelejších ekonomikách. Do určitej miery je to pochopiteľné: menej rozvinutá, bývalá tranzitívna ekonomika môže byť viac rozkývaná ako jej vyspelejší partneri. Dokonca máme schopnosť ekonomiku rozkývať viac ako v ostatných nám podobných ekonomikách strednej a východnej Európy. A to už je problém našej domácej hospodárskej politiky. Obzvlášť výrazný je tento problém v tvorbe kapitálu: máme najnestabilnejšie parametre investovania do fixného kapitálu (teda do vecí potrebných pre ďalšiu produkciu, ako sú stroje, budovy, hardvéry a softvéry, nástroje). Miestami prudké zvýšenie (najmä, keď treba prudko dočerpávať eurofondy, pozri príklady 2015 a 2023), inokedy mimoriadne hlboké prepady.
Spotreba domácností prepočítaná na obyvateľa úspešne dobiehala úroveň vo vyspelých európskych ekonomikách aj napriek tomu, že výkonnosť ekonomiky tú európsku už nedobiehala.
Už tradičná politická rozkývanosť, ktorá sa prenáša do ekonomiky, nás neopúšťa ani po troch desaťročiach. Súčasné spoločensko-politické napätie dáva tušiť pokračovanie. Ťažko sa potom realizuje odborne podložená hospodárska politika položená na faktoch. Pritom je chronicky známe, že prílišná rozkolísanosť škodí, odrádza od plánovania a investovania.
Čo z toho vyplýva pre aktuálne výhľady? Prišiel korekčný výkyv. Čiastočne spontánny (napr. vyčerpanie zdrojov rastu spotreby domácností prinesie jej útlm), čiastočne zámerne navodený (zatiahnutie záchrannej brzdy vo verejných financiách, očakávané ozdravné plány a aj mobilizácia investovania z eurofondov). To nemusí byť žiadna rana pre domácnosti. Príjmy im môže vygenerovať investíciami podporená ekonomika, nielen štedrá vláda. A trh práce kyvadlu nepodľahne, pracovnej sily je a bude nedostatok. Navyše sa spomalí inflácia. Spomínaný spätný výkyv musí priniesť (a zrejme aj prináša) presmerovanie z podpory spotreby na podporu investovania. K tomu treba požadovať od novej vládnej garnitúry presmerovanie z nafúknutých debát o rozdeľovaní zdrojov k podpore ich tvorby. Aj v tomto totiž kyvadlo príliš uletelo na jednu stranu.