V područí korporácií?
Princíp predbežnej opatrnosti znamená, že pokiaľ nemožno s istotou určiť riziko určitého procesu či produktu, je možné proces blokovať, či zamedziť distribúciu produktov, ktoré by mohli byť nebezpečné pre zdravie ľudí, zvierat a rastlín a pre životné prostredie.
Na ňom je založená i regulácia GMO v EÚ ukotvená v Smernici 2001/18/ES o GMO. V r. 2021 Európska komisia naštartovala proces, ktorého cieľom je novelizácia smernice. Spod regulácie by mala vyčleniť nové genomické techniky (NGT) a produkty (potraviny, osivá, atď.) získané pomocou nich. Komisia to zdôvodňuje potrebou reagovať na klimatické zmeny zvyšovaním odolnosti rastlín napr. na neobvyklé suchá, vysoké teploty, a pod. s cieľom udržať úrodnosť, a to i napriek zámeru obmedziť do roku 2030 používanie pesticídov o 50 % ako i zvýšiť podiel tzv. organického poľnohospodárstva o 25 %.
I keď dôvody sú namieste, spôsob, akým na ne navrhuje reagovať, vzbudzuje vážne pochybnosti. A nielen to. Vzbudzuje otázku, či sa Komisia nedostala do područia tých korporácií (v odbornej literatúre sa hovorí o „corporate capture“), ktoré už dlhodobo kritizujú reguláciu GMO v EÚ. Ako je známe, je oveľa tvrdšia ako v USA. Organizácia CEO (Corporate Europe Observatory) uvádza, že ide napríklad o firmy ako nemecký Bayer a BASF, Corteva (DowDupont), Syngenta (ChemChina) a pod.
Podozrenie nestojí na vode. Komisia totiž dosiaľ viac zohľadňovala ich argumenty v prospech NGT ako protiargumenty. Pravdu povediac, ani doterajšie stanoviská členských štátov EÚ nie sú jednoznačné. Vlády A. Merkelovej podporovali zmenu smernice, vo vláde O. Scholza dve strany SPD a Zelení sú tvrdo proti, kým liberáli s novelizáciou súhlasia. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podľa dostupného vyhlásenia deregulovať nové produkty vyrobené cestou NGT a vylúčiť ich z európskej legislatívy o GMO odmieta.
Jednoznačnejšia je široká verejnosť. Začiatkom februára tohto roka koalícia 50 + organizácií zo 17 štátov EÚ doručila EK petíciu so 420-tisícmi podpisov proti novelizácii smernice o GMO. Okrem iného signatári argumentovali i rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z r. 2018 o tom, že NGT sú GMO techniky a musia zostať regulované Smernicou 2001/18/ES.
Zdá sa, že Komisia aspoň dočasne tlaku záujmov biznisu odolala. Prinajmenšom termín predloženia legislatívneho návrhu na zmenu smernice o GMO 7. júna 2023 musela odložiť na neskoršie. Zatiaľ nevieme na kedy. Kľúčové však bude rozhodovanie členských štátov. Otázne je, do akej miery tlaku biznisu podľahnú aj ony.
Koniec zdravého rozumu?
Druhý prípad – verdikt Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority – EFSA) – o tom, že netreba mať obavy z pôsobenia herbicídu glyfosát na ľudí, zvieratá a životné prostredie, už presahuje chápanie zdravého rozumu. Glyfosát je hlavnou zložkou prípravku Roundup. Je dobre známe, že nemecká spoločnosť Bayer, ktorá kúpila americkú firmu Monsanto – výrobcu Roundupu, (spoločnosť s azda najhoršou reputáciou v USA), musela v máji r. 2019 na základe rozhodnutia kalifornského súdu zaplatiť manželskej dvojici, ktorej herbicíd vyvolal rakovinu, 2 mld. USD. Na karcinogénny účinok pesticídu upozornila i Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Verdikt Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín o tom, že netreba mať obavy z pôsobenia herbicídu glyfosát na ľudí, zvieratá a životné prostredie, už presahuje chápanie zdravého rozumu. Glyfosát je hlavnou zložkou prípravku Roundup. Je dobre známe, že nemecká spoločnosť Bayer – výrobcu Roundupu, musela v r. 2019 manželskej dvojici, ktorej herbicíd vyvolal rakovinu, zaplatiť 2 mld. USD. Na karcinogénny účinok pesticídu upozornila i Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Exminister pôdohospodárstva Stanislav Becík sa o glyfosáte vyjadril takto: „Keď vidím glyfosátom ošetrenú plochu, vždy si predstavujem, ako vyzerala Hirošima na druhý deň po zvrhnutí atómovej bomby.“
Ani v tomto prípade nie sú názory členských štátov rovnaké. V novembri minulého roka EK nezískala kvalifikovanú väčšinu, ktorá by jej umožnila definitívne schválenie glyfosátu v EÚ. Zatiaľ sa môže používať iba dočasne a po opakovanom predĺžení do polovice decembra 2023. Verdikt EFSA by však mohol byť využitý v prospech trvalého uzákonenia glyfosátu. Podľa predbežného plánu by o glyfosáte mali členské štáty hlasovať opakovane v polovici tohto roka.
Rozhodnutie EFSA uvítala The Glyphosate Renewal Group, skupina firiem, ktorá presadzuje trvalú legalizáciu glyfosátu. Jej členmi sú staré známe firmy ako Bayer, Syngenta, Barclay Chemicals a pod., ktorých lobovanie v prospech herbicídu je dobre známe.
Rozhodovať budú štáty. Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva svoje stanovisko zatiaľ nezverejnilo. Dosiaľ však rezort proti použitiu glyfosátu nezasahoval.