e až šokujúce, aké nenávistné epitetá sú urazení priaznivci strany Smer a jej propagandisti schopní v nových a nových vlnách vyprodukovať na adresu Pellegriniho a spol., a zároveň sa vehementne dožadovať, aby Hlas urobil po voľbách koalíciu so Smerom.
Ako nevďačníci a nelojálni zradcovia, ktorých treba nenávidieť, sme boli spolu s Borisom Zalom ociachovaní tiež. Lebo sme si dovolili zúčastniť sa ako hostia snemu strany Hlas-SD a dať tak najavo, že ako spoluzakladatelia sociálnodemokratického hnutia zo začiatku 90. rokov jej sociáldemokratizmus pokladáme za dôveryhodnejší ako ten v podaní čoraz konzervatívnejšej, radikálnejšej a vulgárnejšej strany Smer.
Pohľad z historickej perspektívy
Keď sa nad týmito opakovanými prejavmi hejtu zamyslíme z historickej perspektívy, uvedomíme si zásadný paradox. Predchodcom Pellegriniho v odchode zo strany sociálnodemokratického typu a v zakladaní nového politického subjektu bol Robert Fico. V roku 1999 odišiel z SDĽ. Nie keď bola v opozícii, ale keď ako súčasť vtedajšej vlády širokej koalície niesla historickú zodpovednosť za vytvorenie podmienok pre integráciu SR do EÚ. Fico si nielen založil stranu Smer, ale aj opustil vládnu koalíciu a prestal ju ako poslanec podporovať. Nehlasoval za zásadnú zmenu Ústavy SR v roku 2001, ktorá vytvorila právne podmienky pre budúci vstup SR do EÚ a NATO.
Nepamätám si, že by sme mu v SDĽ kvôli jeho rozhodnutiu vytvoriť Smer nadávali do zradcov a organizovali proti nemu prejavy nenávisti. Jednoducho sme ho rešpektovali. Aj s prihliadnutím na to, že pre SDĽ získal najviac hlasov. A život ukázal, že to bol z jeho strany úspešný inovatívny krok. Viedol k vybudovaniu strany hlásiacej sa k sociálnej demokracii, ktorá v roku 2012 vyhrala demokratické voľby najvyšším percentom hlasov v histórii sociálnej demokracie na Slovensku i v Čechách od vzniku Československa.
Keďže Ficovi bolo z rôznych dôvodov tesno v SDĽ, stal sa z neho napokon úspešný politický inovátor. Podobne bolo z rôznych dôvodov tesno Pellegrinimu v strane Smer. Rozhodol sa tiež vytvoriť novú sociálnu demokraciu. Hodnotovo inú, ako je strana Smer vrátane štýlu robenia politiky.
Keďže Ficovi bolo z rôznych dôvodov tesno v SDĽ, stal sa z neho napokon úspešný politický inovátor. Podobne bolo z rôznych dôvodov tesno Pellegrinimu v strane Smer. Treba pripomenúť, že vo voľbách v roku 2020 získal pre túto stranu ďaleko najviac hlasov. Rozhodol sa tiež vytvoriť novú sociálnu demokraciu. Hodnotovo inú, ako je strana Smer vrátane štýlu robenia politiky. Pellegrini má rovnaké právo byť politickým inovátorom ako Fico. O tom, či a ako bude úspešný, rozhodnú voliči v týchto a ďalších parlamentných voľbách. Pellegrini sa nedopustil žiadnej zrady, len si dovolil ísť svojou vlastnou cestou. Aby nezradil samého seba.
Inovátori aj na pravici
Podobní politickí inovátori boli aj na pravej strane politického spektra. Keď Mikuláš Dzurinda neuspel so svojou politickou víziou v KDH, vytvoril v roku 1997 SDK a zásadným spôsobom prispel k politickej porážke Mečiarovho HZDS a k vytvoreniu vlády širokej koalície v roku 1998. Tá otvorila cestu k integrácii Slovenska do EÚ a NATO. Nepamätám si, že by predstavitelia KDH šírili voči Dzurindovi nenávisť, že je zradca. Jeho politická inovácia – SDK – pomohla Slovensku urobiť historický krok vpred spolu s SDĽ, SMK a SOP.
Béla Bugár však kvôli svojej politickej inovácii – strane Most-Híd – osočovaniu zo zrady čelil. Nielen zo strany predákov Strany maďarskej koalície, ale aj od Fideszu a osobne od Viktora Orbána. Bol označovaný za zradcu maďarského národa a presadzovateľa asimilácie maďarskej menšiny, lebo si dovolil vytvoriť stranu, v ktorej sa hovorilo nielen po maďarsky, ale aj po slovensky, keďže v nej boli tak Maďari, ako aj Slováci. Čo bol historický počin, ktorý zásadne prispel k oslabeniu napätia medzi slovenským národom a maďarskou menšinou. Preto Bugár tie obvinenia zo zrady zniesol. Do histórie slovenskej politiky sa navždy pozitívne zapísal.
Za zradcu Vladimír Mečiar vyhlásil Ivana Gašparoviča, keď odišiel z HZDS a vytvoril si vlastnú stranu. Ešte viac bol osočovaný za nedostatok lojality k svojmu bývalému straníckemu šéfovi, keď si dovolil proti nemu kandidovať v prezidentských voľbách a ešte ho i poraziť. A táto politická inovácia urobila z Gašparoviča zatiaľ jedinú hlavu štátu, ktorá dokázala obhájiť svoj mandát.
Strany nie sú prísažné spoločenstvá
Odchodov zo strán však bolo viac. Napríklad v tomto volebnom období partia ľudí z ĽS NS okolo Milana Uhríka vytvorila stranu Republika a mnohí z tých, ktorí nadávajú Pellegrinimu do zradcov, by ju radi videli ako koaličného partnera Smeru. Z OĽaNO odišli Hegerovi Demokrati. Jednoducho, politické strany nie sú prísažné spoločenstvá, v ktorých sa dá a má autoritársky vynucovať lojalita. Tvoria ju individuality, ktoré majú svoje vlastné hodnoty a právo tvorivo reagovať na zmenené pomery v strane, na odklon od jej pôvodných hodnôt a zásad a na správanie jej lídra. Označovať všetkých tých, ktorí urobili v politike inovácie, za zradcov, by znamenalo prepísať moderné slovenské dejiny.