Napriek tomu, že miera inflácie klesá aj na Slovensku, tento pokles je pomalší ako v iných krajinách eurozóny. To vyvoláva otázku, prečo je to tak. Podľa NBS ide najmä o dosah zastropovania cien energií, ktoré sa z dôvodu regulácie nemôžu prispôsobiť zmenám vývoja cien na trhu. Napriek tomu, že vývoj spotreby domácností na Slovensku zaznamenáva od novembra 2022 pokles, politická rétorika „pomoci ľuďom“ (t. j. vybraným skupinám obyvateľstva), ktorá sa pretavila do prijatí konkrétnych legislatívnych opatrení spojených s významnými dodatočnými trvalými fiškálnymi nákladmi, môže negatívnym spôsobom ovplyvňovať inflačné očakávania v ekonomike a tiež prispievať k pomalšiemu poklesu cien.
Navyše takto vyvolané dodatočné rozpočtové výdavky, resp. nižšie daňové príjmy negatívne ovplyvňujú fiškálnu stabilitu, verejný dlh a deficit. Podľa hodnotenia Európskej komisie z apríla 2023 je dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku najhoršia spomedzi všetkých krajín EÚ a podľa RRZ sa nachádza v pásme vysokého rizika. Vplyv fiškálnej politiky na vývoj inflácie ponesie celá populácia, vo väčšej miere však nižšie príjmové skupiny, ktoré vynakladajú vyššiu časť svojho príjmu na spotrebu a ktoré sa dokážu menej chrániť pred negatívnymi dosahmi inflácie.
„Pomoc ľuďom“, ktorá sa pretavila do prijatí konkrétnych legislatívnych opatrení spojených s významnými dodatočnými trvalými fiškálnymi nákladmi, môže negatívnym spôsobom ovplyvňovať inflačné očakávania v ekonomike a tiež prispievať k pomalšiemu poklesu cien.
Politici teda na jednej strane „pomáhajú“ vybraným skupinám obyvateľstva (napríklad rodinám), čím sa v predvolebnom období často chvália. Na druhej strane však presúvajú náklady svojich opatrení aj na tieto skupiny a na celú populáciu. Pritom je potrebné zdôrazniť, že stav verejných financií a miera inflácie nielen negatívne vplývajú na obyvateľstvo, ale aj na podnikateľský sektor.
Na strane štátu však rast cenovej hladiny vedie k nominálnemu rastu daňových príjmov, keď pri vyšších cenách platia subjekty vyššie dane, a môže u politikov vyvolávať pocit, že je priestor výdavky ďalej zvyšovať. Hoci prijímané opatrenia môžu priniesť krátkodobú úľavu alebo zisk, nemožno prehliadať ich konečné dôsledky, ktoré majú na celkovú ekonomickú stabilitu krajiny.
Aj keď pôvodný inflačný impulz bol vyvolaný podpornými opatreniami prijímanými počas pandémie COVID-19, vojna na Ukrajine výrazne zdynamizovala rast cien energií. Opatrenia na pomoc ľuďom na Slovensku viedli k zafixovaniu ich cien výrazne pod trhovou úrovňou. Keď dôjde k uvoľneniu ich regulácie, čo nevyhnutne nastane, keďže toto opatrenie je nákladné a dlhodobo neudržateľné, následný prechod na trhové ceny môže viesť k ďalšiemu nárastu cenovej hladiny. Aj toto opatrenie poukazuje na krátkozrakosť populistických opatrení prijatých v poslednom období a na ich negatívne strednodobé a dlhodobé dosahy.
Negatívnou správou pre fungovanie demokratických mechanizmov na Slovensku je, že väčšina z týchto opatrení neprešla riadnym legislatívnym procesom vrátane medzirezortného pripomienkového konania, ale boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní alebo prostredníctvom poslaneckých návrhov. Na druhej strane je pozitívom, že Slovensko je súčasťou eurozóny, pretože pretrvávajúca inflácia by destabilizovala našu národnú menu, ak by sme ju mali, a ešte viac negatívne ovplyvnila ekonomický vývoj a životnú úroveň občanov.
Zvládnutie inflácie vyžaduje upustiť od krátkodobého populizmu a zamerať sa na dlhodobú stabilitu založenú na podpore ekonomického rastu. Ide o zložitý proces, ktorý vyžaduje, aby politici prejavili zodpovednosť. Pre Slovensko, a vlastne pre ktorúkoľvek ekonomiku, je nevyhnutné uplatňovať dobre premyslené a zodpovedné ekonomické politiky, ktoré budú formulované tak, aby síce reagovali na šoky na strane ponuky, prípadne dopytu, ale súčasne zohľadňovali aj ich konečné dosahy vrátane potenciálneho inflačného dosahu rastu vládnych výdavkov a vyhýbali sa reflexívnym reakciám na vonkajšie šoky.
Aj keď Slovensko ako súčasť eurozóny môže využívať spoločné európske nástroje a skúsenosti na zvládnutie súčasných ekonomických výziev, zodpovednosť za nasmerovanie ekonomiky k trvalému rastu a stabilite je na národnej úrovni. To by si mali uvedomiť politici aj v súčasnom predvolebnom období, keď mnohí za kľúč k volebnému úspechu považujú sľubovanie ďalšej „pomoci ľuďom“ spojenej s vytváraním dodatočných rozpočtových nárokov.