Vyprodukovať takýto kus nenávistnej propagandy necelý rok po tom, čo na Zámockej ulici v Bratislave prišli o život dvaja mladí ľudia z LGBTI+ komunity, chce riadne hrubú kožu a politického cynizmu. Remeselne je to ukážkový výtvor do učebníc propagandy. Asi ako norimberské ríšske snemy NSDAP. Historické poučenia a akékoľvek zábrany v cynickom rauši, v ktorom je všetko dovolené, aj hecovanie verejnosti proti inak slušným ľuďom, by sme tu však hľadali márne.
Použitá technika je čitateľná voľným okom. Vybrať najbizarnejšie, okrajové prejavy komunity a démonizovať nimi inak oprávnené, dokonca už polovicou slovenskej spoločnosti podporované požiadavky na odstránenie zjavnej diskriminácie jednej menšiny. Asi ako keby sme povedali, že všetci národniari chcú ožratí na mol tiahnuť na tankoch na Budapešť, všetci konzervatívci by najradšej priviazali ženy reťazou v kuchyni, alebo všetci sociálni demokrati kradli ako straky…
Najabsurdnejšia pasáž videa, v ktorom nás dve starostlivé slovenské ženy, členky Smeru – slovenskej, nominálne sociálnej demokracie, varujú pred zhubnosťou LGBTI±agendy, nastáva, keď sa jedna z nich sťažuje, ako tu ktosi masívne pretláča túto agendu. Pričom je presne v tom momente celkom zjavné, že eminentný záujem na otváraní tejto témy majú práve tvorcovia tohto videa. Inak by útoky na LGBTI+ komunitu neboli už istú dobu jednou z hlavných dejových línií internetovej tvorby zo Súmračnej.
Kultúrne vojny na objednávku
Fakt je totiž taký, že požiadavka, o ktorú sa tu hrá, teda aspoň čiastočné zrovnoprávnenie ľudí inej sexuálnej orientácie prostredníctvom prijatia inštitútu registrovaného partnerstva, je niečo, v čom je Slovensko anomáliou v EÚ. A hľa, krajiny, ktoré ju dávno zaviedli, neupadajú, naopak, v kvalite života sa nám vzďaľujú. A aj tá pôrodnosť je v mnohých z nich vyššia ako u nás.
Predovšetkým však platí, že štatistická významnosť ohrozenia kanadským sedemdesiatnikom, ktorý sa deklaruje za osemročného, či mládežníkmi vydávajúcimi sa za psy… (áno, toto sú podľa tvorcov videa veci, ktoré nám hrozia) je asi tak 40-tisíckrát menšia ako to, že v našich nemocniciach vám zomrie člen rodiny na odvrátiteľné príčiny oveľa častejšie ako inde v EÚ, že váš vlak sa vykoľají alebo začne horieť, že väčšina našich talentovaných detí ujde – aj pred toxickou atmosférou videí tohto typu, a už sa sem nevrátia, a tak v dlhodobom horizonte Slovensko „kľakne“.
Alebo že svoje dieťa neumiestnite do škôlky, a preto manželka nepôjde do práce a tak vám to „nevydá“ ani na jednu dovolenku ročne, že váš rodinný rozpočet nezvládne rastúce náklady na bývanie, aj v dôsledku dlhoročného zanedbania nájomnej bytovej výstavby, alebo že žijete v regióne, ktorý zabudol naskočiť na tatranského tigra a aj 30 rokov po revolúcii zíva bezperspektívou, alebo že kvôli roky nezodpovedne, korupčne alebo proste neprofesionálne manažovanému štátu nevieme minúť jedinečné zdroje EÚ na našu modernizáciu.
Ale je to pochopiteľné. Ak ste mali 12 rokov obrovskú moc meniť veci a zlepšovať fungovanie štátu, ťažko sa vám hovorí o tom, prečo Slovensko akosi „nevzkvétá“, ale upadá. O to viac, keď vám nepomerne lepšie ako zodpovedne a udržateľne modernizovať krajinu, ide tvorba nepriateľov dobrých mravov a nášho milovaného Slovenska.
Nenávisť predáva, ale nepomáha
Isteže LGBTI+ a gender je absolútne legitímna agenda politického súboja a rovnako platí, že volebný kontext dovoľuje istú mieru zjednodušenia a vyhrotenia. A rovnako by bolo omylom odsudzovať časť verejnosti, ktorá má z agendy „progresivizmu“ obavy.
Presne takou istou chybou by však bolo neoznačiť za škodlivú a extrémistickú politiku, ktorá namiesto riešení pre lepšie fungujúci štát obavy ľudí z nepoznaného len zneužíva pre svoju agendu nenávisti a hnevu. Pretože, treba to zopakovať ešte raz, registrované partnerstvá k úpadku krajín, ktoré ich už dávno prijali, neprispeli ani náhodou. Európska skúsenosť hovorí pravý opak. Práve neriešenie práv menšín a zacyklenie krajín v kultúrnych vojnách berie ich spoločnostiam kapacitu a energiu na sústredenie sa na tie problémy, ktoré naozaj škodia, a riešenia, ktoré krajinu reálne posúvajú dopredu.
Registrované partnerstvá k úpadku krajín, ktoré ich už dávno prijali, neprispeli ani náhodou. Európska skúsenosť hovorí pravý opak. Práve neriešenie práv menšín a zacyklenie krajín v kultúrnych vojnách berie ich spoločnostiam energiu na sústredenie sa na tie problémy, ktoré naozaj škodia, a riešenia, ktoré krajinu reálne posúvajú dopredu.
Aby sme tu mali o pár rokov železnice 21. storočia, výdavky na výskum a vývoj aspoň na úrovni V4, odborné vzdelávanie prepojené s trhom práce, únik mozgov nie na úrovni exodu, rádovo viac dostupnejšieho nájomného bývania a sto ďalších problémov, s ktorými sa údajná hrozba progresivizmu, pred ktorou nás varuje štúdio Smer, nemôže ani len porovnávať.
Odpudivá filmová tvorba zo Súmračnej v tomto prípade Slovensko neposúva dopredu ani o milimeter. Naopak, jediné, čo robí, je, že seje hnev a nenávisť, ktoré nám škodia. Všetkým.
