Táto úloha zväzu je nezastupiteľná a je záväzkom voči účastníkom protifašistického odboja na východe, na západe, ako aj na našom území v rokoch 2. svetovej vojny. Je to záväzok o to zodpovednejší, že Slovenská republika má ako štátny sviatok 29. august, deň vyhlásenia Slovenského národného povstania. To, že sa ním stal, nebolo vôbec jednoduché a okolo jeho prijatia prebiehali ostré politické rozpory v Slovenskej národnej rade. Viem to naozaj zodpovedne posúdiť, pretože som sa na obhajobe tejto iniciatívy Petra Weissa a Pavla Kanisa ako mladý historik zúčastňoval na výboroch nášho parlamentu. Aj tento krok zabezpečil existenciu SPZB a jeho akceptáciu v širokom politickom spektre.
Pochybná legitimita nového vedenia SPZB
Nedávno sa konal zjazd zväzu aj s voľbou nového predsedu po odstupujúcom dlhoročnom predsedovi Pavlovi Sečkárovi. Stal sa ním Viliam Longauer. Ale… Už návrhová komisia vyjadrila k predmetnej voľbe výhrady: „Voľba sa mala opakovať. Riadiaci zjazdu sa dopustil závažnej chyby, stanovisko komisie je jednoznačné, voľba sa mala opakovať a k situácii, aká neskôr nastala, nemuselo dôjsť.“ Výhrady vyjadrila aj rozhodcovská komisia zväzu, ktorá sa obrátila na ministerstvo vnútra. V stanovisku ministerstva sa uvádza: „Rozhodcovská komisia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov svojím rozhodnutím zo dňa 29. mája 2023 označila XVIII. zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov konaný dňa 20. mája 2023 za nulitný a neplatný a rozhodla, že do doby konania nového zjazdu by mali Slovenský zväz protifašistických bojovníkov riadiť doterajšie orgány.“ Takže ministerstvu nezostávalo nič iné, ako potvrdiť, že „vzhľadom na vyššie uvedené vám oznamujeme, že zápis zmeny údajov o štatutárnom orgáne občianskeho združenia nebol zrealizovaný a je potrebné postupovať v zmysle rozhodnutia rozhodcovskej komisie“.
Situácia vo vedení zväzu je akoby patová. Podľa právneho stavu naďalej zväz vedie predchádzajúce vedenie, ale „nové vedenie“ vykonáva napriek tomu svoje funkcie a prijíma v centrále zväzu naozaj netradičných gratulantov.
Republika sa pomaly, plazivo votrie medzi členskú základňu SPZB a vlk si navlečie kožu barančeka. Komu to prospeje? Nuž hlavne akceptácii Republiky na našej politickej scéne a, samozrejme, tým, ktorí počítajú s touto stranou v nasledujúcom období.
"Vydarení“ antifašisti
Onedlho po zjazde zaklopali na kanceláriu Viliama Longauera Milan Uhrík a Jozef Viktorín. Predstavitelia extrémistickej strany Republika. Nuž, ďakujem pekne. Namieste je otázka. Čo mal urobiť Viliam Longauer? Podľa mňa jednoduché. Mal ich vypoklonkovať a poslať preč z pôdy zväzu. On to však videl inak. Ako neskôr uviedol: „To bolo len také, že si chceli urobiť jednu fotografiu. A hovorím, tak si urobte, veď ja vás poznám (mal na mysli Viktorína). Aj Milana Uhríka, ktorý v Európskej únii bojuje za Slovensko. Bolo to len krátke bezvýznamné stretnutie. Prišli mi zavinšovať. Tak som mal ich vyhodiť cez dvere? To ja nerobím.“ A dokonca našiel aj spoločné priority: „Napríklad boj za spravodlivosť a mier.“ A tým sa to neskončilo, lebo Longauer dodal: „Uhríka považujem za jedného z mála lojálnych europoslancov, ktorí obhajujú Slovensko a mier.“ O tom, že jeho vystúpenia v europalamente vážne poškodzujú záujmy Slovenska, nepadlo ani slovo.
No a tak si noví kamaráti na záver stretnutia urobili aj spoločnú fotografiu, čo na stránke Republiky Milan Uhrík komentoval takto: „S generálom Viktorínom sme boli zablahoželať novému predsedovi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pánovi Viliamovi Longauerovi. Prajeme veľa úspechov na novej pozícii. Mnoho členov a priaznivcov Republiky je zároveň aj členmi SZPB. Budeme sa preto snažiť o rozvoj korektnej a kultivovanej spolupráce aj s týmto zväzom.“
Takže máme sa na čo tešiť. Republika sa pomaly, plazivo votrie medzi členskú základňu zväzu a vlk si navlečie kožu barančeka. Komu to prospeje? Nuž hlavne akceptácii Republiky na našej politickej scéne a, samozrejme, tým, ktorí počítajú s touto stranou v nasledujúcom období.
Milan Uhrík sa v súvislosti s holokaustom vyjadril naozaj zvláštnym spôsobom. Nechcel sa vlastne vyjadriť, pretože vtedy nežil. Historická nevedomosť mu však absolútne nebránila hodnotiť Jozefa Tisa: „Dr. Jozef Tiso bol doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident. Prezident totiž nie je len formálny titul, ktorý niekto získa vo voľbách. Samotné tituly totiž nedávajú ľuďom hodnotu. V skutočnosti je to práve naopak – ľudia dávajú hodnotu titulom. A Dr. Jozef Tiso dal titulu ,prezident’ naozaj úroveň, ktorú nikto po ňom nedosiahol.“
Vydarení antifašisti sú aj Milan Mazurek, Miroslav Suja či Ondrej Ďurica so svojimi skladbami plnými antisemitizmu a rasovej nenávisti. To, že v štruktúrach tejto strany nachádzajú svoje miesto aj bývalí vysokí predstavitelia silových zložiek, je pre mňa hrozivé. A to niektorí z nich prešli školeniami aj funkciami v štruktúrach NATO.
Longauerov úlet však, bohužiaľ, nie je jediný. V regionálnych voľbách kandidovali niektorí predstavitelia zväzu na spoločnej kandidátke Smeru a Republiky. Nehovoriac o ďalších indíciách. Zamyslime sa, či išlo naozaj o úlet, alebo o naivitu Longauera. Aj to by bola tragédia, ale nepripadá vám to skôr ako úmysel? Môžeme teraz očakávať, že Republika príde položiť veniec vďaky 29. augusta do Banskej Bystrice? Alebo azda niekde inde?