S 33,1 percenta hlasov sa síce najsilnejšou stranou a jednoznačne rozhodujúcou silou pravice stala Ľudová strana (Partido Popular, PP), ktorá spolu s krajne pravicovou stranou Vox, ktorá získala 12,4 % hlasov, zostavuje vládu, no nemajú na to potrebné parlamentné mandáty. Posilnila sa totiž nielen PP, ale aj Španielska socialistická robotnícka strana (Partido Socialista Obrero Español, PSOE), ktorá získala 31,7 % hlasov.
Jej hlavným potenciálnym koaličným partnerom je ľavicové zoskupenie Sumar, ktoré získalo 12,3 % hlasov. Sumar bolo založené krátko pred predčasnými voľbami. Hlavnou iniciátorkou bola veľmi populárna ministerka práce Yolanda Díazová z Komunistickej strany Španielska (Partido Comunista de España, PCE). Sumar by mal prekonať narastajúcu fragmentáciu ľavice. Najsilnejšou silou ľavice bolo v posledných rokoch hnutie Podemos (Môžeme), ktoré pred voľbami v roku 2019 vytvorili volebnú ľavicovú alianciu Unidas Podemos (Spojení môžeme, UP). Podemos bolo schopné stanoviť jasné zacielenie z hľadiska obsahu a rozvinulo dobrú prácu s verejnosťou. Stranícke štruktúry však zostali slabé a vnútorné konflikty opakovane viedli k novým rozkolom. To oslabilo aj ľavicu ako celok.
V parlamente pôsobia ešte menšie nacionalistické a regionalistické strany, najmä z Baskicka a Katalánska. V ekonomických a sociálnych otázkach majú tendenciu byť čiastočne ľavicové, v iných viac pravicové. Strana PP so svojím rigidným španielskym (kastílskym) nacionalizmom nie je s týmito stranami kompatibilná, no dohodne sa s nimi skôr ako socialistická PSOE. Z toho vychádzala aj predchádzajúca vláda.
Úspechy ľavicovej politiky
PSOE, no ešte jasnejšie Sumar, postavili do popredia progresívne iniciatívy v oblasti pracovnej a sociálnej politiky predchádzajúcej vlády. Menšinová vláda PSOE a UP sa celkom dobre vyrovnala s pandémiou a ekonomickými dôsledkami ukrajinskej vojny. Vláda napríklad zaviedla účinný strop cien energií. Miera inflácie bola v júni 2023 iba 1,6 %. Vláda síce nedokázala odstrániť štrukturálne nedostatky španielskeho hospodárstva, ako je nadmerná závislosť od cestovného ruchu a realitného priemyslu, no zmiernila sociálne nerovnosti. Minimálna mzda sa veľmi prudko zvýšila, na 1 260 eur. Dôchodky sa automaticky prispôsobujú inflácii a výrazne sa zvýšili najnižšie penzie. Dávky v nezamestnanosti sa zvýšili z 50 % na 60 % zo mzdy.
V Španielsku nateraz v premiérskom kresle nesedí náprotivok postfašistickej Giorgie Meloniovej. Je to dôležité aj pre celú európsku politiku.
Zvlášť populárna je reforma práce, o ktorej rokovala ministerka práce Yolanda Díazová s podnikateľskými združeniami a odbormi. Obmedzuje výrazne rozšírené využívanie zmlúv na dobu určitú. Napriek opatreniam sociálnej politiky bola v roku 2022 približne štvrtina španielskej populácie ohrozená chudobou, z toho takmer 30 % detí. Tým sa Španielsko zaradilo v EÚ v otázkach rizika chudoby medzi najohrozenejšie krajiny. Preto zlepšenia ako reforma práce vnímajú obyvatelia veľmi pozitívne, pričom hodnotenie ekonomickej situácie je často negatívne. Negatívny vplyv zohrávajú aj nevyriešené štrukturálne problémy.
Doterajšia vláda PSOE a UP sa okrem toho sústredila na problémy žien. Výrazne sa posilnili a financovali opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách, liberalizovala sa regulácia interrupcií, zjednodušila sa zmena pohlavia, rodičovská dovolenka pre mužov sa predĺžila o 16 týždňov a v pracovných podnikoch sa zaviedla kvóta pre ženy. Zodpovedala za to ministerka pre rovnosť Irene Monterová (Podemos). Ona si zároveň odniesla najviac neporozumenia v koalícii, najmä pre rozpory v otázke právneho riešenia znásilnení. Sumar Irene Monterovú nenominovalo do súčasných parlamentných volieb.
Veľmi málo pokročila otázka autonómneho štatútu Katalánska. Boli prijaté opatrenia na zmiernenie konfliktu ako napríklad omilostenie uväznených politikov, ktorí sa zúčastnili na referende o nezávislosti Katalánska, no v základných otázkach sa dosiahol len malý pokrok.
Obnažená pravica
PP a Vox prekážali hoci len obmedzené uvoľňujúce opatrenia proti katalánskym nacionalistom. Ostro sa ohradili proti porovnaniam s érou fašistického frankistického režimu. PP v období demokratizácie vznikla z iniciatív na vytvorenie strany tvrdšej frakcie frankizmu. Poznávacím znamením ľudovcov je dodnes tvrdý a rigidný španielsky nacionalizmus. Ich heslá mali v predvolebnej kampani značnú mobilizačnú silu, vrátane veľmi konzervatívnej podoby. Strana Vox sa koncom roka 2013 odštiepila od PP a posunula sa ešte viac napravo. Dnes dehonestujúco popiera globálne otepľovanie a frankistický odkaz Voxu je ešte silnejší. Z hľadiska hospodárskej a sociálnej politiky sú ľudovci i Vox veľmi neoliberálne. Počas predvolebnej kampane sa v otázkach hospodárskej politiky držali v úzadí.
Zato po regionálnych voľbách 18. mája vyšli koaličné vlády PP a Vox jasne s farbou von v oblasti rodovej rovnosti a kultúrnej politiky. Zrušili úrady pre rovnosť a zastavili už naplánované kultúrne aktivity. Zdá sa, že je agresívny prístup nových regionálnych vlád odradil potenciálnych nerozhodnutých voličov.
Zatiaľ nie je jasné, či sa lídrovi PSOE Pedrovi Sánchezovi podarí zostaviť koaličnú vládu, alebo či budú nové voľby. Koaličné rokovania budú určite komplikované. Ľavici v Španielsku sa však podarilo dosiahnuť, že pravica neprešla. Výbojnejšia a dôveryhodnejšia politika koalície stredovej a radikálnej ľavice sa v Španielsku ukázala účinnejšia proti vzostupu pravice, ako napríklad nevyprofilovaná politika centristickej demokratickej strany v Taliansku. V Španielsku nateraz v premiérskom kresle nesedí náprotivok postfašistickej Giorgie Meloniovej. Je to dôležité aj pre celú európsku politiku.