Aj 31 rokov po rozdelení spoločného štátu pretrvávajú medzi nami intenzívne kultúrne väzby. Vzťahy medzi politickými reprezentáciami si stále udržiavajú punc výnimočnosti. Českým politikom a verejnosti preto nie je ľahostajné, kam sa po voľbách bude Slovensko uberať. A nám by tiež nemal byť ľahostajný pohľad najspriatelenejšej krajiny na náš vnútropolitický vývoj a zahraničnopolitickú a bezpečnostnú orientáciu.
Šokujúci prieskum
Veľký ohlas v českých médiách vyvolali výsledky prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ agentúr MNFORCE, Seesame a Slovenskej akadémie vied z polovice septembra 2022. Priniesol záver, že tesná väčšina Slovákov si želá skôr víťazstvo Ruska a len tretina víťazstvo Ukrajiny. Titulky článkov na túto tému zneli „Šokujúci prieskum ukázal, že väčšina Slovákov si želá víťazstvo Ruska“, „Slováci si želajú, aby vojnu vyhralo Rusko“, „Slovenské memento“, „Prieskum: Slováci fandia skôr Rusku“. Aj keď prieskum agentúry Focus pre GLOBSEC zo septembra 2022 priniesol iné údaje, šok z dramaticky odlišného vnímania vojny Slovákmi v českej verejnosti pretrval. Vrátane silného pocitu, že Česi nie sú ako Slováci.
Ten, kto podrobnejšie sleduje české médiá, si všimne, že často sa v súvislosti s možným povolebným vývojom na Slovensku hovorí o riziku jeho orbánizácie.
Redakcia Deník.cz zorganizovala mesiac po zverejnení prekvapujúceho slovenského prieskumu anketu. Zúčastnilo sa na nej historicky najviac čitateľov – 27-tisíc – a len necelých 16¤% si želalo víťazstvo Ruska. V tlači následne prebehlo viacero analýz, prečo majú Česi iný vzťah k Rusku ako Slováci. A začala sa nastoľovať otázka, kam geopoliticky smeruje Slovensko.
Znepokojenie
Krátko po zvolení za prezidenta Petr Pavel vyjadril znepokojenie nad politickým vývojom na Slovensku. Po ňom sa v máji ozval minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský, keď na margo názorov Smeru-SSD na dodávky vojenskej techniky na Ukrajinu alebo kritiku EÚ povedal, že by si želal, aby to bola iba predvolebná rétorika a Robert Fico od niektorých úplne nehoráznych výrokov ustúpil. Zo strany predsedu Smeru nasledovala ostrá požiadavka adresovaná všetkým českým politikom, „aby sa nenechali prehovoriť k tejto špinavej práci a nezasahovali do záležitostí Slovenskej republiky“. Lipavský sa následne pokúsil vysvetliť, že do záležitostí Slovenska nezasahuje. Signál, že politiku na Slovensku českí politici bedlivo sledujú, však už bol na svete.
V apríli šéfredaktor týždenníka Respekt Erik Tabery predsedovi Smeru pripomenul jeho marcový šokujúci výrok na adresu českej hlavy štátu, ktorým porušil vlastné pravidlo nekomentovať domácu politiku v iných štátoch: „Nikto nemôže pochybovať, kto za ním je, kto ho tlačil dopredu a ako ho vymysleli.“ Tabery naznačil, že Slovensko sa po voľbách môže izolovať dokonca aj od takého blízkeho spojenca a priateľa, ako je Česko. A že by to bol dištanc ešte väčší ako voči Maďarsku, keďže Orbán je vo vyjadreniach k českej politickej scéne opatrný. Vyslovil obavu, že by mohla vzniknúť najväčšia priekopa od rozdelenia.
Novinár Petr Šabata (nový šéfredaktor Práva) si všimol ďalšie roztváranie nožníc medzi Slovenskom a Českom. Koncom mája v Českom rozhlase po zverejnení prieskumu GLOBSEC Trends konštatoval, že spomedzi skúmaných ôsmich štátov práve Slováci zaujali najviac proruské postoje. Kým väčšina Slovákov – 51 % – odpovedala, že za vojnu na Ukrajine je zodpovedný Západ, ktorý vyprovokoval Rusko, a len 40¤% si myslelo, že zodpovednosť nesie Rusko, v Česku malo Rusov za pôvodcov vojny až 71 % ľudí. Kým dve tretiny Slovákov boli presvedčené, že vojenskou pomocou Ukrajine vláda len provokuje Rusko, v Čechách až 80 % ľudí usudzovalo, že vojenskou pomocou pomáhame Ukrajine ubrániť sa Rusku. Na základe týchto rozdielov Šabata položil otázku, čo vyplýva pre Česko z faktu, že sa Slovensko odkláňa na východ.
Obavy z orbánizácie Slovenska
Ten, kto podrobnejšie sleduje české médiá, si všimne, že často sa v súvislosti s možným povolebným vývojom na Slovensku hovorí o riziku jeho orbánizácie. Prezident Pavel počas diskusie k začatiu českého predsedníctva v Európskej rade vo februári pri spomínanom znepokojení vývojom na Slovensku spomenul aj Maďarsko. Česká eurokomisárka Věra Jourová pri tej istej príležitosti vyslovila obavu, že by sa Slovensko mohlo po predčasných parlamentných voľbách stať v rámci EÚ „druhým Maďarskom".
Pavla Palaščáková na portáli E15.cz vo februári formulovala obavu, že Slovensku pri návrate Roberta Fica k moci hrozí príklon k Budapešti a že ak by budúca vláda nastolila kurz skeptický k podpore Kyjeva a k protiruským sankciám, znamenalo by to koniec maďarskej izolácie a nebezpečné nabúranie úniovej jednoty.
Začiatkom mája známy novinár Karel Hvížďala v Českom rozhlase vyslovil obavu, že ak vyhrá voľby na Slovensku Robert Fico, bude sa správať podobne ako „nebezpečný príklad Viktor Orbán“.
Jednoducho, dobré vzťahy s Českom nie sú samozrejmosť.