Keďže sledujem futbal aj na domácej, aj medzinárodnej scéne, mojej pozornosti nemohli uniknúť ostatné útoky niektorých médií proti vlastníckej štruktúre a manažmentu najvýraznejšieho slovenského klubu Slovan Bratislava. Obídem ich obsah aj autorov, asi bude stačiť, ak na ich adresu podotknem, že boli motivované závisťou a napísané v detskej izbe v rodičovskom byte, z ktorej sa títo údajní experti nedokázali ani po svojej tridsiatke vysťahovať.
Futbal podľa mňa nie je len jednoduchá hra. Je to sociálny fenomén bez ohľadu na to, na akej úrovni sa hrá. Či už v malej dedine, alebo v klube, ktorý sa usiluje o skupinovú fázu Ligy majstrov. Prekročil všetky hranice obyčajnej športovej hry, vstupuje do výchovy, disciplíny, ambícií a motivácie, zážitkov, spôsobu života či spoločenského vyžitia. Aj na pomery Slovenska sa v ňom točia veľké peniaze. A ani v takej malej krajine, ako je naša, by nemal zostať bez pozornosti štátu. Lebo je to nevídaný fenomén.
Po prvé sa musím zastať majiteľov a sponzorov slovenských futbalových klubov na všetkých úrovniach. Či už ide o obce, mestá, alebo fyzické osoby. Nikto na slovenskom futbale nezbohatol. Naopak, možno si I. Kmotrík, J. Antošík, V. Poór, M. Fiľo, O. Világi či V. Soták a ďalší podnikatelia investujúci do futbalu od miestnych klubov až po najvyššiu súťaž mohli kúpiť o jednu hračku viac. Bez ich vzťahu k futbalu, nech je motivovaný čímkoľvek, by to jednoducho nešlo.
Nevidím do práce Slovenského futbalového zväzu (SFZ), možno na tomto mieste stačí skonštatovať, že každý víkend sa vo všetkých súťažiach na Slovensku odohrá okolo 2 000 zápasov so všetkým zázemím, rozhodcami, delegátmi. Počas účasti Smeru – SSD vo vláde (2006 – 2020) výrazne stúpol objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu určených na podporu športu, z ktorých celkom prirodzene podstatná časť išla na futbal. Ešte radšej som desaťročnej dohode, ktorú vláda so SFZ uzatvorila v roku 2013 na zabezpečenie financovania rekonštrukcie futbalovej infraštruktúry. Spoločne so SFZ, mestami, VÚC sme vytvorili podmienky na rekonštrukciu 23 futbalových štadiónov. Nevyhrali žiadne megalomanské projekty, peniaze išli do bášt futbalu a dnes aj pri pohľade na Tehelné pole v Bratislave, ktoré malo pri výstavbe iný finančný režim, môžeme konštatovať, že máme lepšiu futbalovú infraštruktúru ako v susednej ČR.
Po voľbách sa nová vláda môže športu vyhnúť s konštatovaním, že sú iné priority. Alebo ho odignorovať, ako sme to videli v ostatných troch rokoch. Považoval by som to za obrovskú chybu.
Po voľbách 30. septembra sa nová vláda môže športu vyhnúť s konštatovaním, že sú iné priority. Alebo ho odignorovať, ako sme to videli v ostatných troch rokoch. Považoval by som to za obrovskú chybu. Vláda SR by mala poskytnúť obciam a mestám možnosť dokončiť sieť multifunkčných ihrísk, ktorých sme spoločne v rokoch 2006 – 2018 postavili okolo tisíc, a rovnako podporiť už aj rekonštrukciu tejto siete.
Múdra vláda vníma šport ako nástroj na dosahovanie rôznorodých cieľov, nie ako príťaž, a nemôže sa zbavovať finančnej zodpovednosti odkazom na súkromnú sféru alebo zdroje z miestnej a regionálnej samosprávy. Vo futbale, keďže v tomto príspevku sa venujem prioritne nemu, podobne ako to robíme aj v hospodárskych a sociálnych otázkach, by mal vzniknúť mechanizmus pravidelného dialógu medzi štátom, Slovenským olympijským a športovým výborom, SFZ a zástupcami majiteľov a hlavných sponzorov futbalových klubov, ktorý by pomohol vytlačiť z tejto atraktívnej hry všetko pozitívne, čo ako významný sociálny fenomén dokáže spoločnosti ponúknuť. A pokiaľ ide o slovenský šport ako taký, od masového po individuálny, od amatérskeho až po profesionálny, pokiaľ ide o jeho ďalšie výnimočné odvetvia, ako je ľadový hokej, naše návrhy po konzultáciách so zainteresovanými športovými funkcionármi a expertmi predstavíme v krátkom čase.