Prináša odkaz, že vláda Maďarska chce integrovať maďarský národ v Karpatskej kotline, že Slovenskú republiku stále vníma ako Félvidék, ktorý bol súčasťou Veľkého Maďarska a že súčasné Maďarsko má záujem skupovať a reštaurovať pamiatky z čias rozkvetu tohto štátu pred Trianonskou zmluvou, teda pred „odrhnutím území“.
Sú toky maďarských peňazí na Slovensko transparentné?
Maďarská nadácia zriadená Orbánovou vládou kúpila prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti MANEVI SK ďalšiu slovenskú národnú kultúrnu pamiatku. Tentoraz v Bardejove. Ide o Nadáciu pre zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe. Tá je spolu s firmami v jej majetku pod kontrolou kuratória, ktoré vedie štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a obchodu. Ďalší jeho členovia sú taktiež blízki vládnemu Fideszu. Táto nadácia za relatívne nízke ceny stihla na Slovensku skúpiť už štrnásť pamiatkových budov a pozemkov. Dokonca aj také, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO. Naše zákony to nezakazujú, lebo národnú kultúrnu pamiatku môže vlastniť aj subjekt mimo územia SR. Ale – ako to svojho času žiadal exminister zahraničných vecí Ivan Korčok od svojho maďarského partnera – tieto nákupy by mali prebiehať po vzájomnom súhlase a nemali by sme sa o nich dozvedať až ex post.
Veľvyslanec v Maďarsku Pavol Hamžík nedávno v článku Dobrý sused a zahraničná politika na všetky strany uverejnenom v Pravde upozornil, že do roku 2020 „mala maďarská vláda pri nekontrolovanom a netransparentnom toku financií smerujúcich na juh Slovenska otvorené pole pôsobnosti. Vybraným a spriateleným adresátom“. Napriek opatreniam, ktoré nová slovenská vláda prijala v súlade so zásadou, že „na Slovensku môže Maďarsko robiť len to, na čom sme sa dohodli alebo s čím sme súhlasili“, Hamžík konštatoval, že „to neznamená, že žiadne financie na Slovensko z Maďarska neplynú. Len sú menej transparentné“. Je záležitosťou slovenských štátnych orgánov, aby sa táto zásada striktne dodržiavala a všetky finančné toky z Maďarska do Slovenskej republiky boli transparentné, v súlade s našou národnou i európskou legislatívou. Ide tu predsa aj o našu suverenitu.
Vieme, čo s národnými kultúrnymi pamiatkami?
Druhou stranou mince je politika nášho štátu voči národným kultúrnym pamiatkam. A to počas všetkých slovenských ponovembrových vlád. Ak štát vyhlási nejakú nehnuteľnosť za národnú kultúrnu pamiatku, mal by sa k nej tak aj správať. Teda mať zdroje a iné nástroje, aby takáto pamiatka nechátrala a nebola odpredaná (nezodpovednému) majiteľovi, ktorý ju predá ďalej do zahraničia. Inak povedané, aby štát mal financie na uplatnenie predkupného práva na národné kultúrne pamiatky aspoň vo výnimočných prípadoch.
V praxi sa príliš často stáva, že samosprávy, ale niekedy i štát, predávajú národné kultúrne pamiatky súkromníkom, aby nemuseli niesť náklady na ich udržiavanie či rekonštrukciu v súlade s pokynmi pamiatkových úradov. Nový majiteľ ich potom predá – napr. nenápadnej spoločnosti MANEVI SK. Tá získa za relatívne lacný peniaz pamiatku, ktorá sa pokladá za súčasť maďarského národného kultúrneho dedičstva. Z peňazí maďarského štátu ju potom zrekonštruuje. Vzniká oprávnená otázka, prečo maďarská vláda vie vyčleniť peniaze na kúpu a rekonštrukciu takejto budovy na našom území a prečo to Ministerstvo kultúry SR nedokáže?
Načo vyhlasujeme národné kultúrne pamiatky, keď sa k nim potom štát správa macošsky a trpne sa pozerá, ako ich na našom území kupuje maďarský štát, ktorý na to zdroje má?
Táto otázka má aj inú dimenziu. Prečo nemáme dosť zdrojov na ochranu a rekonštrukciu objektov, ktoré boli rozhodnutím štátnych orgánov vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku? Načo vyhlasujeme národné kultúrne pamiatky, keď sa k nim potom štát správa macošsky a trpne sa pozerá, ako ich na našom území kupuje maďarský štát, ktorý na to zdroje má? Má ministerstvo kultúry prehľad o tom, aký je úhrnný finančný deficit v starostlivosti o národné kultúrne pamiatky? Je práve toto oblasť, v ktorej má štát šetriť?
Otázkou tiež je, či má Ministerstvo kultúry SR s podporou iných štátnych orgánov vypracovanú stratégiu, ako čeliť nákupnej politike maďarskej vlády na slovenskom území. Máme zoznam objektov spoločného kultúrneho dedičstva z čias Uhorska, na ktorých Slovenskej republike mimoriadne záleží? Máme záujem, aby táto časť spoločnej slovensko-maďarskej histórie ostala materiálne aj symbolicky v slovenských rukách?
Na Slovensku je veľa politikov, ktorí sú priam fascinovaní robustnou konzervatívnou národnou politikou maďarského premiéra Viktora Orbána. Nielen tých, ktorí sedeli v Matovičovej a Hegerovej vláde, ako o tom podal svedectvo exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ale aj tých, ktorí sú dnes v opozícii a ktorí sa hrdia svojím národovectvom. Prečo maďarského premiéra nenapodobnili v starostlivosti o národné kultúrne dedičstvo, keď boli pri moci? Veď starostlivosť o kultúrne pamiatky na vlastnom území je záležitosť národnej identity a štátnej suverenity.