Hodno pripomenúť, že príspevok pri narodení dieťaťa ako štátna sociálna dávka sa do slovenskej legislatívy zaviedol zákonom v roku 1998. Najprv sa príspevok v maximálnej výške vyplácal iba na prvé narodené dieťa matke. Od roku 2009 sa maximálny príspevok už bez splnenia podstatných podmienok vyplácal aj na druhé a tretie narodené dieťa v poradí. A nedávnou novelizáciou predmetného zákona sa od 1. mája 2023 vypláca tento príspevok už aj na štvrté dieťa v maximálnej výške.
V čom je teda problém, ak IFP MF navrhol úplné zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa? Je za tým len samotné šetrenie finančných prostriedkov alebo má návrh aj racionálne jadro? Aj keď sa v médiách objavilo iba stručné oznámenie, reakcia nedala na seba dlho čakať. Posledný riadny minister práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci predvolebnej kamene namietal proti návrhu na zrušenie uvedeného príspevku. Už pred viac ako desiatimi rokmi sa diskutovalo o podmienkach vyplácania príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. V tom období aj predchádzajúci dvaja ministri práce argumentovali tým, že pri rôznych úrovniach príspevku pri narodení dieťaťa v závislosti od poradia narodeného dieťaťa dochádza de facto k diskriminácii a navrhovali ponechať výšku príspevku len na nižšej úrovni, t. j. 151,37 eura na dieťa narodené vo všetkých poradiach. Zástancovia štedrej rodinnej a propopulačnej politiky sa môžu právom pýtať, prečo sa nevypláca príspevok v maximálnej výške matke na každé narodené dieťa. A dostávame sa ku koreňu veci, a to k špecifickým cieľom rodinnej politiky.
Zákonodarca tým, že obmedzil poberanie príspevku pri narodení dieťaťa v maximálnej výške najprv na prvé, a postupne len do štvrtého narodeného dieťaťa, dáva najavo, že vyšší počet detí v rodine môže byť problémom pre zvládnutie výchovy detí v rodine, teda plne nepodporuje extrémne vysoký počet detí narodených matke. Štatistika potvrdzuje, že sú matky, ktoré porodia aj viac ako dvanásť detí. V tejto súvislosti je potrebné tiež akcentovať skutočnosť, že pri každom dieťati, aj napríklad pri pätnástom narodenom dieťati môže matka poberať tri roky rodičovský príspevok. Malú funkciu brzdy pre extrémne vysoký počet narodených detí matke predstavuje teda nižší príspevok pri narodení dieťaťa vo vyššom poradí. Pritom podstatný prepad priemerných príjmov na jedného člena domácnosti z hľadiska objektívnych potrieb podľa štatistických údajov nastáva už pri troch deťoch.
Problémom nie je len extrémne vysoký počet detí v rodine, ktorý v mnohých prípadoch vytláča rodinu do závislosti od pomoci v hmotnej núdzi na jednej strane, ale aj veľmi nízky vek prvorodičiek na strane druhej. Prvorodičkami sa stávajú aj žiačky a adolescentky. Táto skutočnosť sa mala zmierniť novelizáciou zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorou sa poberanie príspevku pri narodení dieťaťa umožnilo iba matkám po 16. roku veku, ktorým súd priznal rodičovské práva, a to odkazom na zákon o rodine. Nateraz stačí minimálny vek dievčaťa 15 rokov a tri-štyri mesiace a jej rozhodnutie stať sa matkou, a prvorodička môže v mladom veku začať rodiť a potom poberať aj dlhé roky sociálne rodinné dávky z opakovaného titulu materstva.
Príspevok pri narodení dieťaťa pôsobí propopulačne spolu s ďalšími rodinnými štátnymi sociálnymi dávkami, a to s rodičovským príspevkom a prídavkom na dieťa. Hlavne chudobné maloleté dievčatá po skončení povinnej školskej dochádzky a bez práce majú dostatok ekonomických podnetov na to, aby mali radšej čo najskôr dieťa, a tak si zabezpečili oveľa vyšší príjem, ako keby zostali bezdetné s rodičmi na dávkach v hmotnej núdzi v spoločnej domácnosti. Druhou stranou mince je skutočnosť, že mladé prvorodičky ani nezačnú, respektíve opúšťajú prípravu na povolanie na strednom stupni vzdelávania a v budúcnosti si zabezpečujú príjem ďalšími pôrodmi s paralelným poberaním všetkých príslušných sociálnych dávok. To je však cesta do sociálneho vylúčenia, závislosti od sociálnych dávok a k dlhodobej nezamestnanosti týchto mladých žien v budúcnosti.
Návrh na úplné zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa je správnym krokom. Usporené finančné prostriedky vyplácané na príspevok pri narodení dieťaťa je možné veľmi ľahko pretransformovať do iných sociálnych rodinných dávok.
Návrh IFP MF na úplné zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa je teda správnym krokom. Je to však len prvý krok na dlhej ceste k podstatnému utlmeniu tohto sociálneho javu ako základu pre podstatné zvýšenie účasti adolescentiek v príprave na povolanie, čo im v budúcnosti môže zabezpečiť stabilnú prácu a vymanenie sa zo závislosti od sociálnych dávok a zo sociálneho vylúčenia.
Podľa medzinárodného porovnania dát OECD o adolescentnej pôrodnosti patrí Slovensku prvé miesto z krajín strednej Európy. A čo je najhoršie, relatívna miera adolescentnej pôrodnosti na Slovensku má stúpajúci trend. Slovensko má vyššiu relatívnu adolescentnú pôrodnosť ako napríklad Turecko, Albánsko i Maďarsko, kde však pozorovať klesajúci trend. Adolescentným matkám sa na Slovensku rodí ročne v posledných rokoch približne 3,5 tisíca detí, pritom asi tretina matiek v adolescentnom veku porodí už aj druhé dieťa. Za úplné zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa hovoria aj skúsenosti niektorých krajín EÚ a OECD. Podobný príspevok nejestvuje v Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Kanade či USA.
Usporené finančné prostriedky vyplácané na príspevok pri narodení dieťaťa je možné veľmi ľahko pretransformovať do iných sociálnych rodinných dávok. Jestvuje efektívnejšie riešenie na „vrátenie“ usporených prostriedkov mladým ľuďom. Terajšie sociálne štipendiá na strednom stupni vzdelávania sú veľmi nízke, preto by mali mať mladí ľudia v príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky možnosť získať oveľa vyššie sociálne štipendium. Podstatné, niekoľkonásobné zvýšenie sociálneho štipendia je osobitne potrebné pre dievčatá a mladé ženy (to neznamená, že navrhujeme dve rodovo rozdielne úrovne sociálnych štipendií pre žiakov v príprave na povolanie na strednom stupni vzdelávania). Ak sa podarí postupne čo len o rok priemerne predĺžiť prípravu na povolanie mladých adolescentov z chudobných sociálne vylúčených komunít, a posunúť na vyššiu úroveň priemerný vek prvorodičiek v adolescentnej vekovej skupine, bol by to úspech nového prístupu pomoci tejto sociálnej skupine zo strany štátu.
Oponenti môžu namietať, že za uvedeným prístupom sa skrýva tzv. sociálne inžinierstvo. Treba si však priznať, že za každou sociálnou rodinnou dávkou, jej zvýšením, znížením či zmenou podmienok jej vyplácania je kus sociálneho inžinierstva, a teda aj za každým opatrením propopulačnej politiky. V danej súvislosti sa žiada opätovne zdôrazniť, že problém nízkej pôrodnosti na Slovensku nevyriešia deti narodené vo štvrtom poradí, respektíve v ešte vyšších poradiach, keď sa zaznamenáva dlhodobo pokles narodených detí matkám už v druhom poradí. Čoraz väčšia skupina žien sa stáva prvorodičkou aj vysoko po tridsiatke, a na druhé dieťa v rodine už nezostáva čas, keď je rozbehnutá úspešná kariéra ženy v zamestnaní… Práve tu má Slovensko veľkú rezervu v raste pôrodnosti. Aj to bude potrebné v novej rodinnej politike riešiť, napríklad tak, ako tento problém riešili vo Švédsku… (ale o tom inokedy).
Navrhnutie potreby konkrétnych zmien aj v sociálnej politike načrtol v nedávnom rozhovore pre Pravdu premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor konštatovaním: „Budeme riešiť, ako premyslieť celý sociálny systém na Slovensku.“ O tom, že aj rodinná politika v rámci sociálneho systému potrebuje systémové zmeny, asi niet sporu. Čím detailnejšie pripraví úradnícka vláda celý súbor aj konkrétnejších námetov na skvalitnenie a optimalizáciu štátnych rodinných dávok, tým lepšie. Úplné zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa patrí jednoznačne do súboru perspektívnych zmien v rodinnej politike na Slovensku.