V Európskom parlamente však poslanci za SaS patria do inej politickej skupiny (Európski konzervatívci a reformisti) ako poslanci za Progresívne Slovensko (Aliancia liberálov a demokratov za Európu) a tieto dve skupiny sú od seba značne vzdialené. Na domácej politickej scéne to zrejme už neplatí.
Až na zopár prípadov – či sa dá tlačiť na banky, aby nezvyšovali poplatky, a či poskytnúť rovnakú pomoc s cenami energií slobodnej matke s dieťaťom, ako aj boháčovi, sa obaja predsedovia strán pri odpovediach na moderátorove otázky s výnimkou detailov zhodovali. Zhodli sa na adresnosti pomoci, na kritike Matovičovho balíčka či na nesúhlase so štátnou bonifikáciou hypotekárnych úverov.
Ak sa Richard Sulík vyjadril, že po voľbách pokladá Progresívne Slovensko za svojho prirodzeného partnera, tak predseda PS Michal Šimečka bol ešte ústretovejší. Vyhlásil, že SaS je pre PS najbližším partnerom.
Sulík vystupoval ako veci znalejší: s dvoma desaťročiami skúseností z domácej politiky a ministerskými skúsenosťami nemôže súťažiť zopár rokov podpredsedníckej funkcie v EP. Neposkytuje to automaticky ani postačujúcu kvalifikáciu na úspešného premiéra. Sulík svoju prednosť však nezneužíval – iba raz Šimečkov návrh nazval nemožným. Naopak: dvakrát PS pochválil, že nemá v programe zvyšovanie daní.
Máme plán pre budúcnosť
PS na svojej webovej stránke ubezpečuje, že vie, ako zabezpečiť „lepšiu budúcnosť Slovenska“. Pretože kým sa iné politické strany venovali vlastným sporom, oni pracovali na príprave odborných riešení. Nie vždy s rovnakým úspechom. Michal Truban na „Biznispláne pre budúcnosť“ – v duchu doby prajnej umelej inteligencii nechal za seba pracovať ChatGPT. Ten identifikoval osem „chronicky známych problémov“ podnikateľského prostredia. ChatGPT a ani M. Truban však nepovedali, ako tieto chronické problémy treba riešiť.
Sulíkovi najbližšie sú Trubanove piliere podnikavosti a zvlášť pilier o nižšom daňovo-odvodovom zaťažení. Aj PS sľubuje „jednoduchý, efektívny a spravodlivý daňový systém“. Zatiaľ je to čierna skrinka, no o dôsledkoch toho prvého z roku 2004 už dnes vieme. Napriek tomu Sulík zotrváva v sebaklame, že „vďaka jednoduchej daňovej reforme“, k autorstvu ktorej sa hrdo hlási, „vyletel“ hospodársky rast. Otázku, prečo už v roku 2009 napriek Miklošovo-Sulíkovej daňovej reforme sa HDP prepadol skoro o 6 %, už nechce počuť. Možno s ním súhlasiť, že Slovensko potrebuje hospodársky rast, ale jeho 96 opatrení v ekonomickej časti programu – mimochodom, skoro identickom ako v roku 2020 – a ústredná 19-percentná daň rast nezabezpečia.
Prežije sociálny štát?
V apríli 2018 OZ Proforum pozvalo do panelovej diskusie s vyššie uvedeným názvom vtedajších lídrov strán PS a Spolu. Za PS to bol bývalý ľavičiar Ivan Štefunko a za Spolu – označovanú ako stredovú – Miroslav Beblavý. Otázky boli konkrétne a dnes by sme viaceré mohli zopakovať. Napríklad o financovaní sociálneho štátu a miere redistribúcie; o tom, či má sociálny štát slúžiť všetkým alebo iba najslabším; o obmedzovaní sociálnych dávok sprísňovaním testovania; o odvodovom bonuse, ktorý je dodnes spolu s rovnou daňou alfou a omegou SaSu; o reforme I. a II. piliera; o úlohe odborov; o zvyšovaní minimálnej mzdy alebo o tom, či by zrušili bezplatné cestovanie vlakom pre dôchodcov a študentov.
Dnes by sme pridali otázku o rušení obedov zadarmo, o daňovom bonuse či o rodičovskom dôchodku a nájomnom bývaní. Zrejme však ide o archaické otázky, lebo medzi Opatreniami pre budúcnosť ani na jednu z nich nenachádzame odpovede. Heslo PS „Rovnosť je budúcnosť“ totiž úplne stratilo svoj sociálno-ekonomický obsah.
Zdravé verejné financie = skutočné sociálne istoty
Strašenie bankrotom po roku 2030 sa stalo módnym a aj PS sa chce vyhnúť „riziku gréckej cesty“. Ak okrem toho Šimečka bezprecedentne volá po odvolaní riaditeľa SIS, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a ďalších, máme naozaj „vážny reputačný problém“. Že o tom iniciátori mali vedieť vopred, ho zrejme nenapadá. Nečudujme sa, ak to odradí zahraničných investorov a ratingové agentúry spozornejú ešte viac.
Našťastie aspoň autori tejto časti programu sú zodpovednejší. Rozpočet verejnej správy chcú zamerať na ekonomický rast. Bez investícií do zelenej transformácie, do inovácií, do vzdelávania či do zdravotníctva to totiž naozaj nepôjde.
„Hodnota za peniaze vo všetkom, čo štát robí,“ vyhlasuje PS. To, že médiá nerozlišujú medzi ekonomickou a spoločenskou efektívnosťou, a že z Útvaru hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR urobili neomylnú autoritu, sa ešte dá vysvetliť. Ak by však tento rozdiel nechápala politická strana, ktorá sa usiluje o moc a chcela by odovzdať politickú zodpovednosť technokratom či komusi inému, tak do vlády nepatrí.