Nemuseli podobne ako maďarské vojská bojovať na svojom území po boku Wehrmachtu proti postupujúcej Červenej armáde. Naopak, povstalecké vojsko sa stalo súčasťou veľkej protifašistickej koalície vedenej USA, Veľkou Britániou a ZSSR, a Slováci sa zaradili medzi víťazov druhej svetovej vojny.
SNP jednoznačne zavrhlo Tisov totalitný fašistický režim, ktorý bol verným spojencom Hitlerovej Tretej ríše, bol postavený na vodcovskom princípe, prevzal nacistickú rasistickú legislatívu a poslal viac ako 60-tisíc slovenských Židov na smrť do nacistických koncentračných táborov. Povstaním Slováci odmietli fašizmus a kolaboráciu s nemeckými nacistami. Keďže Hitler, ktorému išlo o svetovládu, presvedčivo dokázal, že na svoje zločinné ciele neváha použiť zločinecké metódy, vrátane genocíd a zotročenia celých rás a národov, nebolo jedno, kto na čej strane v tejto vojne stál.
Tri tradície
SNP sa stalo zdrojom troch štátnych tradícií: vojenskej, politickej a štátoprávnej. Vojenská sa odvodzuje od faktu, že SNP patrí k najväčším vojenským vystúpeniam tohto druhu v druhej svetovej vojne. Zapojilo sa doň 60-tisíc vojakov a 18-tisíc partizánov. Slováci spolu s príslušníkmi ďalších 34 národov v ňom bojovali proti dobre vyzbrojeným a nemeckým jednotkám s frontovou skúsenosťou v sile vyše 48-tisíc mužov. Prejavili veľkú statočnosť. Povstalecké územie dokázali udržať 61 dní. Povstanie bolo síce vojensky potlačené, ale nikto z jeho veliteľov nekapituloval a odboj pokračoval partizánskou vojnou.
Politická tradícia SNP spočíva v tom, že v mene nadradeného národného záujmu boli schopné spojiť sa a spolupracovať politické sily, ktoré si predtým ani na meno nevedeli prísť, strany s úplne odlišnými programami a predstavami o usporiadaní spoločnosti. Napriek zásadným rozdielom v politických ideológiách a programoch podpísali Vianočnú dohodu v roku 1943, založili ilegálnu SNR, ktorá pripravila Povstanie a potom spravovala povstalecké územie a vykonávala na ňom štátnu moc. Po vojne bola reprezentantom slovenskej národnej svojbytnosti. Dnes je pod názvom NR SR naším zákonodarným zborom.
Politická tradícia SNP spočíva v tom, že v mene nadradeného národného záujmu boli schopné spojiť sa a spolupracovať politické sily, ktoré si predtým ani na meno nevedeli prísť, strany s úplne odlišnými programami a predstavami o usporiadaní spoločnosti.
A napokon je tu štátoprávna tradícia SNP. Bola to povstalecká SNR, ktorá prišla s koncepciou obnovy spoločného štátu s českým národom na princípe rovný s rovným. Teda na báze federácie. Štátoprávna koncepcia SNR sa udržiavala proti čechoslovakistickým a centralistickým predstavám v tvrdých politických zápasoch v 50. a 60. rokoch. Povstalecké vedenie a poprední predstavitelia slovenskej inteligencie boli obeťou vykonštruovaného procesu proti tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom.
Vďaka Alexandrovi Dubčekovi sa podarilo odstaviť českého šovinistu a stalinistického konzervatívca Antonína Novotného a vytvoriť podmienky na začatie obrodného procesu v januári 1968. V jeho rámci A. Dubček a G. Husák – obaja účastníci SNP – vybojovali vznik slovenskej a českej štátnosti na základe ústavného zákona o československej federácii.
Štátoprávny program SNP sa tak podarilo naplniť po dlhých 24 rokoch politických zápasov plných obetí. Práve étos SNP bol tou silou, vďaka ktorej boli úspešné. Majme preto na pamäti, že pri zrode našej demokratickej štátnosti bolo SNP. Bez neho by sme ju sotva mali.
Kolaborácia antifašistov s fašistami?
SDĽ 29. septembra 1992 presadila, aby bol 29. august vyhlásený za štátny sviatok. Na samostatnosť sa chystajúca SR sa tak jednoznačne postavila za národnú a zároveň európsku tradíciu antifašistického zápasu. Zákon sme v SNR schválili po predchádzajúcich tvrdých diskusiách s ľudáckymi a neoľudáckymi silami, ktoré chceli, aby ponovembrová SR nadviazala na vojnový slovenský štát, a pokúšali sa rehabilitovať prezidenta tohto štátu Jozefa Tisa a jeho režim. Občania štátny sviatok spontánne prijali.
V roku 1994 sa pri príležitosti 50. výročia SNP zúčastnili na mohutných oslavách v Banskej Bystrici desaťtisíce ľudí a viacero vrcholných predstaviteľov štátov, ktorých občania v SNP bojovali. Bolo to potvrdenie i pre zahraničie, že čerstvo samostatná Slovenská republika sa jednoznačne hlási k princípom slobody a demokracie a nebude sa v ničom viazať na dedičstvo slovenského štátu. Slovensku to definitívne otvorilo dvere i pre neskoršiu akceptáciu v EÚ a NATO.
Jedným z garantov udržiavania tradície SNP by mal byť SZPB, ktorého činnosť sa odvíja od ustanovení zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji. Podľa par. 3 ods. 1 písm. f) tohto zákona SZPB „verejne vystupuje proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu“. Preto je šokujúce a poburujúce, že vedenie SZPB na čele s Viliamom Longauerom začalo po zjazde SZPB kolaborovať s neoľudáckou pravicovoextrémistickou stranou Republika a že túto zradu princípov organizácie ešte aj obhajuje. K protestom sa pridal aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí: „Súčasní protagonisti SZPB pľujú na hroby skutočných bojovníkov proti fašizmu.“