Doteraz stačilo, že Babiš vložil Agrofert do trustových fondov. Sprísnený zákon o konflikte záujmov, prekrstený na „lex Babiš“, hoci jeho platnosť je všeobecná a univerzálna, už vylučuje z vlastníctva médií (s výnimkou on-line prostredia) všetkých politikov, ktorí sú legislatívnou rečou „skutočnými majiteľmi“.
Agrofert, ergo Babiš sa tak po desiatich rokoch zbavil tlačených denníkov MF Dnes a Lidové noviny, internetového portálu iDNES či Rádia Impuls. Spolu s nimi však aj pardubickej chemičky Synthesia, čo je pre holding finančne oveľa zaujímavejšie. Dokonca sa hovorí o tom, že predaj spoločnosti Mafra bol čerešničkou na torte či núteným vedľajším produktom celého kšeftu. Kupcom sa stal totiž Karel Pražák a jeho skupina Kaprain, zaujímajúca sa popri obchode s finančnými pohľadávkami najmä o chemický priemysel (vlastní napríklad ústeckú chemičku Spolchemie).
Čo čaká odkúpené médiá, je vo hviezdach. Pražák s týmto druhom podnikania skúsenosti nemá, iba so športovým a zábavným biznisom. Nedá sa preto vylúčiť, že Mafru predá ďalej. Špekuluje sa, že v hre by mohol byť miliardár s politickými ambíciami Pavel Tykač, finančná skupina PPF alebo skupina Prima, ktorá už na mediálnom trhu úspešne pôsobí.
Vlk sa nažerie a koza zostane celá. Pražák príde k významnej chemičke, Agrofert zarobí a Babiš si rozviaže ruky, aby mohol ďalej plávať v politických vodách, konečne bez pokriku, že je v konflikte záujmov.
Pozoruhodné je, že doteraz boli favorizovaní iní záujemcovia ako Pražák. Predovšetkým Michal Strnad zo zbrojárskeho klanu s dobrými vzťahmi s Babišom. Zrejme zvíťazila najlepšia ponuka, napriek tomu sa v Prahe šepká, že by bol predseda hnutia ANO hlúpy, keby si v zákulisí nedohodol, aby médiá, ktoré doteraz popularizovali jeho pohľad na svet, mohli v nastúpenom ideovom smere pokračovať.
O aký smer ide? Pre zjednodušenie uveďme, že Babiš pôsobí ako jemnejšia verzia Roberta Fica. Nespochybňuje zahraničnopolitické a bezpečnostné záväzky ČR, podporuje pomoc Ukrajine a postavil sa za česko-americkú obrannú zmluvu, zároveň však rozohráva hodnotové a kultúrne vojny. Tvrdo útočí na Brusel a pokúša sa prekresliť doterajší pravo-ľavý spor na konflikt konzervatívcov a tradicionalistov, ku ktorým sa radí, s progresívcami a liberálmi, za ktorých považuje hlavne Pirátov, TOP 09 alebo hnutie Starostovia a nezávislí.
O tom, že by Babiš zasahoval priamo do práce novinárov, sa hovorilo len krátko po tom, čo Mafra prešla pod Agrofert, neskôr už nie. Napriek tomu prinajmenšom v MF Dnes babišovská opozičná rétorika prevládla. Z budúcnosti si však priekopník prepojenia politiky, biznisu a médií ťažkú hlavu robiť nemusí. V oznamovacích prostriedkoch sa to tradicionalistami sprava aj zľava len tak hemží, o spojencov a obhajcov teda núdzu mať nebude.
Nakoniec sa vlk nažerie a koza zostane celá. Napokon, iné vlastnícke pohyby na českej mediálnej scéne, týkajúce sa napríklad denníka Právo (a portálu Novinky) alebo týždenníka Respekt, žiadnu zvláštnu pozornosť nevyvolávajú. Okrem toho sa v rámci prerokúvania úsporného balíčka, ktorým chce Fialova vláda bojovať s rozpočtovými schodkami, pravdepodobne podarí preradiť tlačené noviny zo zvýšenej sadzby DPH, v ktorej ich chcel vidieť minister financií Zbyněk Stanjura, do sadzby základnej.
Pražák príde k významnej chemičke, Agrofert zarobí a Babiš si rozviaže ruky, aby mohol ďalej plávať v politických vodách, konečne bez pokriku, že je v konflikte záujmov. České mediálne prostredie možno bude (a možno aj nie) trochu pokojnejšie, zato stúpne politické dusno. ANO s náskokom vedie vo volebných prieskumoch a novú Snemovňu si občania vyberú najneskôr o dva roky.