Vývoj medzinárodnej situácie v tomto roku s prudkou dynamizáciou tokov migrantov, rastúcou geopolitickou nestabilitou a ekonomickými ťažkosťami velil použiť inú stratégiu ako pri menej závažnom príleve nelegálnych migrantov koncom minulého roka. Už sa nekoná ich superrýchly presun z jedných hraníc na druhé. Skôr sme svedkami toho, ako čoraz väčšie počty osôb na slabo monitorovaných úsekoch (chyba) prekračujú hranice s Maďarskom a zdržujú sa nielen v prihraničných obciach, ale aj vo vzdialenejších mestách, na sídliskách, pri komunikáciách, v lesoch. Svojou formálnou registráciou sa migranti stávajú dočasne legálnymi a môžu v pokoji čakať na autá prevádzačov, ktoré ich postupne odvážajú preč (ďalšia chyba).
Vyjadrenia starostov zasiahnutých obcí či primátorov Veľkého Krtíša a Nových Zámkov naznačujú, že nedostávali od ministerstva takmer nijaké usmernenia, dokonca neboli vopred informovaní ani o zriaďovaní migračných táborov na ich území. To je už tretia chyba. Je prirodzené – ako pri každej náhlej udalosti zasahujúcej do fungovania miestnych komunít -, že občania sa necítia komfortne. Možno veriť, že migranti ani pri vysokých lokálnych koncentráciách nepáchajú trestné činy. Ale napriek tomu, že sa vykonáva bezpečnostná previerka každej osoby v informačných systémoch, predstavujú z hľadiska vnútornej bezpečnosti pre SR a schengenský priestor určité riziko. A to ešte nehovoríme o hygienických, alimentárnych a zdravotných podmienkach samotných migrantov, zvlášť detí. Sumárne vzaté – aké ešte ďalšie znaky rastúcej krízy mal migračný vývoj v krajine pre zodpovedné orgány prezentovať, aby začali rázne konať?
Evidentne na tomto stave nenesú vinu ani radoví policajti, ani príslušníci Úradu hraničnej a cudzineckej polície. Samo ministerstvo deklaruje, že kapacity relevantných oddelení sú vyčerpané a posily zo vzdialenejších útvarov sú vzhľadom na celkové počty príslušníkov Policajného zboru skôr symbolické.
Pri hodnotení súčasnej migračnej krízy na Slovensku sa zdá, že štát, presnejšie vláda, rezignovala na jednu zo svojich elementárnych úloh – ochranu štátnych hraníc, hoci aj „iba“ tzv. vnútorných schengenských, na zabezpečenie pokojného života svojich občanov, účinné zachytávanie prevádzačov, ako aj na kontrolu príchodu, pobytu a odchodu osôb zo zahraničia. Mobilizácia policajných rezerv je očividne v koncoch, nedostatočné počty nepustia. Ako je však možné, že o doplnení policajtov vojakmi sa začalo s ministerstvom obrany rokovať tak neskoro a najmä že od júna sa nepokročilo? Veď precedens zmiešaných pohraničných hliadok sme tu už mali. Neobstojí ani výhovorka o nemožnosti striktnejšej kontroly hranice SR s Maďarskom – cez Dunaj na západe krajiny sa migranti príliš neplavia a východ krajiny je pre ich logistiku zas príliš vzdialený.
Ministerstvo zahraničných vecí musí dať všetkými možnými diplomatickými prostriedkami maďarskému partnerovi jasne na vedomie, kde sú jeho povinnosti jednak pri ochrane vonkajšej schengenskej hranice, jednak pri záchyte migrantov a najmä prevádzačov ešte na maďarskej strane spoločnej hranice. A pri dodržiavaní readmisných dohôd.
Citlivým úsekom je hranica na Poiplí, a tu by sa už pri umnej organizácii koncentrovať dalo. Posilniť všestranne Národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii by tiež nebolo od veci. A nezvládnutie komunikácie so starostami a s primátormi? Človek by čakal, že sa ministerstvo vnútra adekvátne poučilo z podcenenia situácie v Kútoch, Malackách a iných obciach pred pár mesiacmi. Ako chce mať dôveru nielen miestnych obyvateľov, ale celej spoločnosti? A kontroverzné ustanovenie v zákone o pobyte cudzincov – bránilo niečo vládnemu pokusu o novelizáciu zákona v parlamente začiatkom leta, keď bol intenzívny prílev migrantov už vtedy citeľný?
Konať sa malo tvrdšie aj bilaterálne s Maďarskom. Ministerstvo zahraničných vecí musí dať všetkými možnými diplomatickými prostriedkami maďarskému partnerovi jasne na vedomie, kde sú jeho povinnosti jednak pri ochrane vonkajšej schengenskej hranice, jednak pri záchyte migrantov a najmä prevádzačov ešte na maďarskej strane spoločnej hranice. A pri dodržiavaní readmisných dohôd. Alebo budeme čakať, kým nám opäť zavedie kontrolné procedúry a obmedzí mobilitu na hraniciach česká, prípadne rakúska strana?
Toto mali byť prvé, ale zásadné kroky zamerané na riešenie akútnych problémov momentálnej migračnej krízy na Slovensku. Len ťažko uveriť, že dve nezvládnuté situácie v oblasti nelegálnej migrácie v priebehu necelého roka sú dielom náhody. Oprávnene sa možno pýtať, či špičky vedenia polície, ministerstva vnútra a vlády SR dorástli na komplexný a efektívny manažment fenoménu, ktorý – podľa všetkých prognóz – bude v masovej mierke. Alebo má občan čakať až na vytvorenie novej vlády a na následné personálne zmeny v rezorte vnútra, čo však môže trvať mesiace?