Povedzme si úplne otvorene, že podpora lokálnych producentov potravín je správna úvaha. Tak z ekonomického, ako aj z klimatického hľadiska. Logistika potravín z jedného konca sveta na druhý je vážnym problémom z hľadiska emisií skleníkových plynov aj spotreby spravidla fosílnych palív. Lenže ani podpora slovenských farmárov nie je jednoduchá téma a nemá zďaleka rýchle riešenie. Ide o komplex opatrení, z ktorých jedným je rozvoj agrovoltiky.
Ani slovenský agrorezort nie je imúnny voči zdražovaniu energií. Dotačné vankúše, ktoré vytvorila predchádzajúca vláda pri umelom znižovaní cien plynu a elektriny, nebudú večné. Je viac ako pravdepodobné, že ukončením alebo znižovaním kompenzácií energií sa vráti inflácia, ktorú sme si len dotáciami odkladali na neskôr. V prípade domácností aj v poľnohospodárstve existuje časť riešenia v kombinácii úspor a využívania zelených zdrojov energie. Práve výroba elektriny zo slnka je obrovská ekonomická príležitosť pre farmárov. Nie namiesto, ale súčasne s farmárčením. Agrovoltikou. Lenže, ako to už býva, najlepšie riešenie sa uchytí, až keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti.
Využitie agrovoltiky by poľnohospodárom prinieslo zdroj príjmov z predaja elektriny. Alebo, naopak, znížilo by im náklady na jej nákup. Čo by okrem iného znižovalo tlak na rast cien, a teda čiastočne sa premietlo do vyššej konkurencieschopnosti našich farmárov na regáloch reťazcov. Pritom si v žiadnom prípade pod modernou agrovoltikou netreba predstavovať polia prikryté solárnymi panelmi. Práve naopak.
Je viac ako pravdepodobné, že ukončením alebo znižovaním kompenzácií energií sa vráti inflácia, ktorú sme si len dotáciami odkladali na neskôr. V prípade domácností aj v poľnohospodárstve existuje časť riešenia v kombinácii úspor a využívania zelených zdrojov energie. Práve výroba elektriny zo slnka je obrovská ekonomická príležitosť pre farmárov.
Agrovoltika predstavuje kombináciu využitia pôdy na pestovanie či pasenie s výrobou elektriny. To dáva poľnohospodárom ďalšie výhody. Napríklad správne nastavená agrovoltika pomáha chrániť pôdu pred prudkým slnkom, tienením lepšie udržiavať vlahu v zemi. Oboje sú v časoch klimatickej krízy, ktorá prináša aj sucho a extrémne horúčavy, dôležité. Dokáže dokonca priniesť aj vyššie výnosy plodín, ako je kukurica, jablká či chmel.
Lenže rozvoj agrovoltiky na Slovensku má rovnaký osud ako väčšina zelených zdrojov. Predstavujú ilustračný príklad takzvaného vývoja naoko. Doterajšie vlády obnoviteľné zdroje nenechali úplne zhasnúť, ak nerátame „stop stav“ za vlád Smeru. Na druhej strane nikdy neumožnili reálne rozvinúť potenciál obnoviteľných zdrojov. Pred európskymi susedmi sa tvárime, že je všetko v poriadku. A doma vlády hádžu rozvoju obnoviteľných zdrojov polená pod nohy.
Čo vlastne bráni rozvoju agrovoltiky na Slovensku? Od tradičnej a zbytočnej byrokracie cez problémy s ochotou pripájať zelené zdroje do siete máme aj jeden špecifický. Slovenský zákon totiž agrovoltiku nepozná. A to je väčší problém, než by sa mohlo zdať. V prvom rade to znamená rovnaký povoľovací proces pre iné pozemné stavby. Teda aj vyňatie predmetnej pôdy z pôdneho fondu. A ak to napriek tomu, že daná pôda zostáva stále poľnohospodárskou, pretože pri agrovoltike sa stále pestuje a chová presne na tej istej pôde.
Pre nezakotvenie agrovoltiky v legislatíve tak okresné úrady nechcú povoľovať vyňatie pôdy z pôdneho fondu. A súčasne sa na túto pôdu nedá poberať podpora zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Inými slovami, ak by vám úrady povolili vyňatie, prídete o iný zdroj príjmov. To nie je len prekážka, ale jasná demotivácia.
Ak za týmto problémom hľadáte Brusel, hľadáte márne. Slovensko sa samo pripravuje o nástroj, ktorý vie môcť poľnohospodárom, energetickej sebestačnosti, ochrane klímy, vlastne nám všetkým. V Progresívnom Slovensku chceme tento stav nielen zmeniť, ale rozbehnúť aj podporu výstavby agrovoltiky z európskych peňazí na dekarbonizáciu. Dôstojná zelená budúcnosť sa totiž musí začať už teraz.
Martin Hojsík, podpredseda Progresívneho Slovenska, poslanec Európskeho parlamentu a gestor pre životné prostredie a ochranu klímy
Ivan Štefunko, gestor pre hospodársku politiku a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska