Stálo ju to 17 rokov tvrdého vojenského režimu, podľa neúplných údajov okolo 200-tisíc ľudí bolo nútených utiecť do exilu, najmenej 30-tisíc ľudí sa stalo obeťami mučenia a z nich niekoľko tisíc bolo zavraždených. Napriek tomu dodnes táto udalosť čilskú spoločnosť rozdeľuje.
Rôzne interpretácie Pinochetovho režimu
Ideologicky a triedne motivované diametrálne odlišné interpretácie „malého 11. septembra“ a toho, čo po ňom nasledovalo, v Čile nezanikli. Project Syndicate deň pred 50. výročím zverejnil „analýzu“ Sebastiána Edwardsa Čilský 11. september, o päťdesiat rokov neskôr. Autor sa pridŕžal detailných faktov o puči takmer hodinu po hodine počas útoku na prezidentský palác La Moneda až po samovraždu prezidenta Salvadora Allendeho. Čiastočne aj najnovšie sprístupnených dokumentov o financovaní opozičných politických strán vládou USA a osobitne o úlohe CIA destabilizujúcej Allendeho demokratickú vládu.
Skresľovanie faktov o trojročnej vláde prezidenta Allendeho a o tom, aké kolosálne úspechy dosiahli Chicago Boys v Čile, ma však prinútilo spozornieť. Zamlčanie masového rastu nezamestnanosti a chudoby po začiatku ich účinkovania, zamlčanie krízy spojenej s voľným kurzom čilskej meny, bankovej krízy v roku 1982, dlhovej krízy v Latinskej Amerike, ktorá znamenala 14-percentný prepad HDP v Čile a podobne ma prinútilo hľadať na internete, kto tento profesor medzinárodného hospodárstva na Anderson School of Management vlastne je.
Aj pri 50. výročí inaugurácie prezidenta Salvadora Allendeho USA uvoľnili časť utajovaných dokumentov o Čile. Medzi inými i ten, ktorý uvádzal, že dňa 15. septembra 1970, niekoľko dní pred potvrdením Allendeho ako víťaza volieb, prezident Richard Nixon vo svojej Oválnej pracovni hostil pravicového mediálneho mogula, vlastníka vplyvnej novinovej siete El Mercurio S.A.P. Agustína Edwardsa. Edwards Nixona nahováral na prevrat ešte pred Allendeho inauguráciou. Henry Kissinger, poradca Nixona, to však za dobrý nápad nepokladal.
Prof. Sebastián Edwards je členom edwardsovského klanu, ktorý má dodnes v Čile značnú moc. Okrem toho pre svoje ideologické presvedčenie neoliberála sa neváha uchyľovať k prekresľovaniu skutočnosti ako v tomto prípade.
Chicago boys
Po prvý raz som tento výraz počula z úst dnes už, žiaľ, nežijúceho bývalého viceprezidenta Európskej investičnej banky, predtým tieňového ministra Sociálnodemokratickej strany Nemecka a človeka, ktorý mal i blízke rodinné vzťahy k Slovensku Wolfganga Rotha. Nazval tak poradcov Medzinárodného menového fondu, ktorí k nám prichádzali presadiť transformáciu založenú na tzv. washingtonskom konsenze.
Allende chcel presadiť „čilskú cestu k socializmu“ založenú na demokratických princípoch a ústavnosti. Dokončil znárodnenie ťažobného priemyslu, ktorý bol predtým v rukách amerických spoločností, chcel rozparcelovať statkársku pôdu a dať ju do rúk bezzemkom, zvýšiť mzdy, zaviesť viaceré sociálne opatrenia atď. V prvom roku sa mu darilo dosiahnuť povzbudivé výsledky, ale v nasledujúcich rokoch mu zámery nevychádzali.
„Šikágski chlapci“ boli však pôvodne čilskí absolventi Univerzity v Chicagu, nasledovníci vtedy jedného z najvýznamnejších ekonómov Miltona Friedmana, ktorý ich takto pomenoval sám. Vláda USA od 50. rokov investovala do vzdelávania čilských študentov v snahe odvrátiť ich od možného smerovania k marxizmu. Bola studená vojna a Che Guevara a Fidel Castro začali strašiť, že Latinská Amerika sa poberie cestou, ktorá by mohla ohroziť záujmy USA.
Friedman počas krátkej návštevy v Čile v marci 1975 Pinocheta presvedčil, že neblahé ekonomické dôsledky Allendeho vládnutia možno zvrátiť iba „šokovou terapiou.“ Allende chcel presadiť „čilskú cestu k socializmu“ založenú na demokratických princípoch a ústavnosti. Dokončil znárodnenie ťažobného priemyslu, ktorý bol predtým v rukách amerických spoločností, chcel rozparcelovať statkársku pôdu a dať ju do rúk bezzemkom, zvýšiť mzdy, zaviesť viaceré sociálne opatrenia atď. V prvom roku sa mu darilo dosiahnuť povzbudivé výsledky, ale v nasledujúcich rokoch mu zámery nevychádzali.
Medzi dôvodmi bola aj ekonomická blokáda zo strany USA a nedostatočná pomoc zo Sovietskeho zväzu, čo Allende ťažko znášal. Výsledkom bol hospodársky prepad, vysoká inflácia, vyčerpanie devízových rezerv. Štrajkom dopravcov, ktorý sa začal takmer rok pred pučom, sa čilské hospodárstvo ešte viac destabilizovalo.
Chicago boys boli povolaní realizovať scenár zložený z liberalizácie, privatizácie a makroekonomickej stabilizácie. Bol založený na minimálnom štáte, viere vo všemocnosť voľného trhu a súkromného vlastníctva. David Harvey v knižke Stručná história neoliberalizmu uvádza, že „brutálny experiment na periférii sa stal modelom pre formuláciu politík v centre“. Inšpirovala sa ním v roku 1979 Margaret Thatcherová a po nej i Ronald Reagan a ďalší.
Transformácia z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú začiatkom 90. rokov u nás bola založená na rovnakom scenári. A Kaníkovi úradníci sa pri chystaní II. dôchodkového piliera dokonca inšpirovali čilským modelom. Údajne na tvári miesta. V októbri 2005 čilský prezident Lagos pri vystúpení v Európskom parlamente povedal: „V Čile tento systém fungoval dovtedy, kým nezačali vyplácať dôchodky.“ Zlá perspektíva pre nás…