Niečo z toho ešte stále platí. Kam sa pozrieme, tam vidíme nedokonalosti a potrebu systémových zmien. Realita je však zložitejšia – a nádejnejšia. Sme na začiatku trendu, ktorý ide dobrým smerom. Vzdelávací systém je uprostred zásadnej premeny, kľúčom k jej úspechu je a bude spolupráca štátu, odborníkov, stavovských organizácií aj samotných škôl a ich zriaďovateľov. Pohár naozaj nie je prázdny a azda už ani poloprázdny.
Nie zábava, ale zmysluplnosť
Škola nemá byť zábavou, ale má byť zmysluplná a má deti baviť. Má ich vtiahnuť do učenia, nechať ich objavovať svet a súvislosti medzi javmi a prvkami, nie diktovať poznámky do zošita. Má im dať priestor porozumieť sebe samým a budovať si vzťahy s druhými – EQ a sociálne zručnosti sú predpokladom akademického úspechu a najmä zdravého života. Má ich viesť k zdravému životnému štýlu – aj tým, že sa budú hýbať a ani v škole nebudú celý deň sedieť na stoličke. Toto sa týka žiakov základných škôl, ale ešte viac stredoškolákov, ktorí si okrem poznania seba samých hľadajú aj miesto medzi tými druhými. Otázka mentálneho zdravia je dnes výzvou pre všetkých z nás – vrátane škôl a najmä starších žiakov.
Nové kurikulum vytvára očakávanie ísť menej do šírky a viac do hĺbky. Postupne sa zavádza od 1. ročníka a formálne od septembra na 39 pilotných školách, sčasti je však už dnes realitou na stovkách škôl. Učitelia, ktorí to v minulosti robili naprieč systému alebo bez akejkoľvek podpory, dnes dostávajú nielen jasnejšie zadanie, ale najmä metodickú podporu. Školy v pilotnom overovaní dostávajú navyše významnú mentoringovú podporu v podobe regionálnych centier podpory učiteľov.
Digitalizácia ako cesta k lepšej škole
Jednou z ciest k škole, ktorá bude deti viac baviť, je vybavenie škôl digitálnou technikou. Naše deti každodenne žijú s technológiami, ktoré využívajú na komunikáciu, nakupovanie, zábavu, budovanie vzťahov, a škola to nemôže ignorovať. Naopak, potrebuje naučiť deti používať technológie na učenie a širšie na život – a tiež adresovať riziká digitálneho sveta, ktorým čelíme aj my dospelí. Zo zdrojov EÚ sa tento rok pre školy zakúpilo 8 700 notebookov (do konca októbra bude ďalších 5 200) a 11 300 tabletov (pribudne ďalších 6 200). Do konca roka tak bude novou technikou vybavených vyše tisíc škôl.
Sama technika nestačí. Pokračuje aj podpora školských digitálnych koordinátorov, ktorí majú za úlohu pomáhať učiteľom v škole digitálne technológie využívať – minulý školský rok ich bolo 300, od tohto školského roka ich na tri roky bude 700. Do konca roka vznikne v spolupráci s univerzitami v Bratislave a Košiciach Národné centrum digitálnej transformácie vzdelávania.
Nečakať na Godota
Nové kurikulum, zdroje na digitalizáciu, ako aj postupné viacročné vyrovnávanie učiteľských miezd oproti iným profesiám (tento rok sa zvýšili dvakrát) vytvára novú situáciu aj pre školy a ich zriaďovateľov. Už netreba čakať na Godota. Tí, čo majú dnes veci vo svojich rukách, sú najmä riaditelia škôl, manažéri a lídri pedagogických zmien. Ich úlohou je vytvárať bezpečné prostredie pre žiakov vrátane vypočutia ich hlasu a dialógu najmä s tými staršími. A pre učiteľov a žiakov priestor pre inovácie, prácu s chybou, pre rozvoj tímovej práce. Pre učenie sa od seba navzájom, v rámci školy i medzi školami. Na Slovensku sú desiatky skvelých vzdelávacích projektov, organizácií, platforiem a celý rad zdrojov je dostupných aj digitálne. To, čo potrebujeme, je vzájomná spolupráca, prepájanie a synergie – okrem spolupráce medzi učiteľmi aj spolupráca a partnerský dialóg s rodičmi. Status a rešpekt voči profesii učiteľa sa nedá uzákoniť – ale dá sa získať práve v takejto spolupráci.
To, čo potrebujeme, je vzájomná spolupráca, prepájanie a synergie – okrem spolupráce medzi učiteľmi aj spolupráca a partnerský dialóg s rodičmi. Status a rešpekt voči profesii učiteľa sa nedá uzákoniť, ale dá sa získať práve v takejto spolupráci.
Ešte stále sa objavujú mylné očakávania od ministerstva školstva a jeho priamo riadených organizácií. Ministerstvo nevie vytvoriť dobré školy. Jeho úloha je však napriek tomu obrovská: vytvoriť predvídateľné a stabilné prostredie pre systematickú prácu pre celý rezort. To je veľké zadanie, a ani zďaleka tam ešte nie sme. Súčasťou tejto cesty je vytvorenie ekosystému relevantných hráčov, od stavovských organizácií, odborov a zamestnávateľov až po mimovládne organizácie, ktoré často prinášajú potrebné podnety a nástroje na zlepšenie a zmenu. Na to, aby bol tento ekosystém funkčný, potrebujeme jednak skutočný demokratický partnerský dialóg a jednak vytvorenie kultúry ustavičného zlepšovania, aby sa inovácie vo vzdelávaní šírili nie napriek systému, ale s jeho podporou. Ešte stále nemáme ucelenú integrovanú víziu a strategický plán pre celý systém, ale už máme na dohľad kritickú masu jednotlivých prvkov i jednotlivých aktérov tejto zmeny.
Daniel Bútora, minister školstva, vedy, výskumu a športu
Roman Baranovič, poradca ministra, riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa