Zaujali ma dve veci, predovšetkým to, ako Pellegrini a Danko svojou poklonou v priamom prenose skladajú koalíciu so Smerom, no moju pozornosť upútali najmä absurdné tvrdenia Fica aj ďalších populistov. K druhému bodu ponúkam lekciu ekonómie a hospodárskej politiky pre začiatočníkov:
Kto môže za infláciu
V prvom ročníku na vysokej škole sa študenti učia, že za monetárnu politiku, teda aj za rast cien zodpovedá centrálna banka. Teda nie vláda, ktorá má na starosti rozpočtovú politiku. Fico, Pellegrini aj ďalší populisti, ako etatisti a podporovatelia „silného štátu“ vyhlasujú, že majú recept, ako ľudí od rastu cien ochránia. Nadmerná inflácia zasiahla v podstate celý svet. Covid a vojna na Ukrajine spôsobili nedostatok tovarov, čo ťahalo ceny nahor.
Žiadna vláda na svete si s infláciou zázračne neporadila, ako sľubujú Fico a spol. Ak sa o to pokúsila populizmom, tak na to doplatila ešte vyššou infláciou. Po príklad netreba ísť ďaleko, Maďarsko zastropovalo ceny benzínu. Rýchlo nastal nedostatok palív v krajine a po zrušení stropov ich následný prudké zdraženie, pričom ceny boli nakoniec vyššie ako v okolitých krajinách.
Ak sa môže vláda čiastočne pripraviť na infláciu, tak dlhodobými systémovými opatreniami ako podpora konkurenčných trhov, diverzifikácia zdrojov v energetike a inovácie, investície a podpora podnikania v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve. Takéto opatrenia sa neprejavia rýchlo a u nás sa dlhodobo nerobili. V našom poľnohospodárstve prevládajú skôr jednoduché transfery vlastníkom pôdy bez pridanej hodnoty a korupcia. Ak teda niekto môže za vysokú infláciu, tak najmä Fico a Pellegrini, ktorí u nás vládli spolu dvanásť rokov.
Historické deficity
Fico aj Pellegrini sa chvália, že oni nechali verejné financie s deficitom len 1,1 % (2018), respektíve 1,3 % (2019) a zruinovala ich táto vláda, lebo deficit máme 6,4 % (2023). Lenže oni vládli v dobrých časoch. V roku 2019 bol slovenský deficit 8. najhorší v EÚ. Vtedy zodpovedné správanie znamenalo prebytky. Inými slovami, Fico sa chváli “iba” 1 % deficitom, keď väčšina krajín EÚ mala rozpočtové prebytky!
Konsolidácia verejných financií nie je nejaká márnivosť, ktorú nám káže zlý Brusel, ako hovoria populisti. To je ako keby alkoholik, ktorý prepil všetky peniaze aj pôžičky, povedal, že ho nútia šetriť jeho susedia z bytovky.
Vlády Smeru nevytvorili vankúš na zlé časy. Tie prišli v roku 2020 a veľmi rýchlo sme sa priblížili ku gréckej ceste. Jednak rozhadzovačnými atómovkami Igora Matoviča, eldorádom v parlamente, ale aj tým, že do krízy sme vstupovali s problémami.
Fico a Pellegrini argumentujú nízkou úrovňou dlhu spred pandémie v porovnaní s krajinami EÚ. Takéto porovnanie však nie je správne. Niektoré krajiny – väčšie a vyspelejšie – si môžu dovoliť mať aj vyššiu úroveň dlhu v prepočte na HDP. V roku 2019 sme mali dlh 50 %, Nemci vyše 60 %. Sú tieto čísla porovnateľné? Ťažko. Nemecká ekonomika si ako európsky obor, ktorému trhy dlhodobo dôverujú, môže dovoliť mať výrazne vyšší dlh bez rizika bankrotu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na začiatku pandémie upozorňovala, že dlhodobá udržateľnosť sa zhoršila ešte pred pandémiou. Predseda RRZ Ivan Šramko vtedy povedal, že adekvátny dlh Slovenska by vzhľadom na jeho veľkosť bol niekde okolo 37 %. Kto môže za to, že bol pred pandémiou o 13 % vyšší než táto hranica? Odpoveď už poznáte.
Ignorovanie potreby konsolidácie
Konsolidácia verejných financií nie je nejaká márnivosť, ktorú nám káže zlý Brusel, ako hovoria populisti. To je ako keby alkoholik, ktorý prepil všetky peniaze aj pôžičky, povedal, že ho nútia šetriť jeho susedia z bytovky. Naša ekonomika je k strate dôvery trhov bližšie, ako sa môže zdať. Ak sa tým nebudeme zaoberať teraz a pomaly nezačneme svoje dlhy splácať, čaká nás grécka cesta. Tá bude určite bolestivejšia, v Grécku krach ekonomiky znamenal dramatický pokles životnej úrovne – dôchodky klesli o tretinu a dane sa dvojnásobili. Jednoznačne lepšou cestou je postupne a ekonomicky a sociálne citlivo konsolidovať verejné financie dnes. S ohľadom na peňaženky ľudí.
Všetky strany okrem Progresívneho Slovenska si pred nepopulárnou konsolidáciou zakrývajú oči a ďalej predkladajú nápady, ktoré deficit iba prehĺbia. Iste, zdanenie monopolov (presnejšie neočakávaných ziskov), na ktorom sa zhodujú azda všetci, môže pomôcť. Ale ani zďaleka to nebude stačiť. Populisti klamú, dobre si to uvedomujú a hazardujú s našimi dôchodkami a s budúcimi generáciami.
Len zdravé verejné financie znamenajú skutočné sociálne istoty. Preto potrebujeme po dvoch dekádach stagnácie znovu naštartovať ekonomiku celým balíkom reforiem, štátne financie spravovať rozumne uplatňovaním princípov hodnoty za peniaze, a čo najskôr využiť európske peniaze.