Práve preto možno považovať Uhorsko/Rakúsko-Uhorsko za prirodzenú súčasť našich dejín a otvorene sa k tejto skutočnosti hlásiť. Dlhodobé súžitie Slovákov a Maďarov sa pretavilo aj do kultúrnej roviny, napriek celkom odlišným jazykom sú podobnosti neprehliadnuteľné i dnes.
Modernizačné procesy sa do habsburskej monarchie dostávali s určitým fázovým oneskorením za vyspelou západnou Európou, pričom o Uhorsku to platilo dvojnásobne. Medzi rakúskou a uhorskou časťou monarchie existovali významné rozdiely, a to nielen v hospodárskej, ale aj v politickej oblasti. Politický systém v Uhorsku bol poznačený feudálnymi prvkami, politickými právami rozšírenými iba na veľmi obmedzenú skupinu obyvateľstva či vysokou mierou korupcie.
Termín „uhorské voľby“ sa stal synonymom pre volebnú korupciu, pričom samotné Uhorsko sa stalo príkladom zlyhávajúceho štátu, ktorý nebol schopný zabezpečiť pre svojich obyvateľov i v ňom existujúce národy a etnické skupiny životaschopný model pre ich ďalší rozvoj.
Hoci Československo existovalo iba niekoľko dekád, odkaz, ktorý zanechalo, je celkom iného charakteru. Medzivojnová Československá republika priniesla Slovensku a Slovákom príležitosť na emancipáciu a výrazný rozvoj, a to aj napriek existencii celého radu problematických aspektov. Model československej demokracie mal z pohľadu dnešných kritérií takisto viacero nedostatkov, bez ohľadu na ne sa však u nás môžeme oprávnene odvolávať na demokratickú tradíciu, ktorú sme spoluvytvárali a ktorá bola v stredoeurópskom priestore unikátnou.
K zániku československého štátu na rozdiel od Uhorska neprišlo v dôsledku vojnového konfliktu a následným rozpadom, ale na základe dohody politických predstaviteľov. „Nadštandardné“ vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi nesúvisia iba so spolužitím v spoločnom štáte, ale existovali i pred jeho vznikom, a existujú v mnohých formách aj po jeho zániku.
Politický systém v Uhorsku bol poznačený feudálnymi prvkami, politickými právami rozšírenými iba na veľmi obmedzenú skupinu obyvateľstva či vysokou mierou korupcie. Termín „uhorské voľby“ sa stal synonymom pre volebnú korupciu, pričom samotné Uhorsko sa stalo príkladom zlyhávajúceho štátu.
V rámci aktuálnej predvolebnej kampane sa viacerí politickí aktéri u nás buď priamo hlásia k štýlu politiky presadzovanému vládou našich južných susedov, alebo v ňom vidia prinajmenšom inšpiráciu.
Takisto predstavitelia maďarskej vlády, ktorí sa stavajú vyslovene nekriticky k dedičstvu uhorského štátu, nenechávajú nikoho na pochybách ohľadom výberu preferovaného politického partnera na Slovensku. Návšteva maďarského ministra zahraničných vecí v centrále slovenskej politickej strany, ktorá aktuálne vedie v prieskumoch verejnej mienky, a následná tlačová konferencia s jej lídrom hovorí za všetko, aj keď od tejto udalosti uplynulo už niekoľko mesiacov.
Maďarsko, ktoré čelí rastúcej izolácii, potrebuje spojencov, a bližšie „ideové“ partnerstvo so Slovenskom by mu prišlo mimoriadne vhod. Odmietanie širokospektrálnej podpornej politiky voči Ukrajine, spochybňovanie sankcií voči (stále agresívnemu) Rusku či kritizovanie „diktátu“ Bruselu by boli len niektoré z elementov, ktoré by Maďarsko spolu so Slovenskom odkláňali od línie presadzovanej našimi partnermi v Európskej únii i NATO.
Slovensku by však takéto partnerstvo neprinieslo nič pozitívne, vtiahlo by ho navyše priamo do budovania odkazu na minulosť, ktorá je u nás – na rozdiel od Maďarska – považovaná za uzavretú kapitolu.
Partnerstvo tohto druhu by takisto vzdialilo Slovensko od najbližšieho partnera – Českej republiky, čo by malo následky nielen z krátkodobého hľadiska. Prednosť pred zahraničnopolitickými avantúrami by preto mala dostať hodnotovo ukotvená zahraničná (a, samozrejme, aj domáca) politika opierajúca sa aj o ideový odkaz prvej Československej republiky, ktorého významnou súčasťou je i sociálnodemokratická dimenzia.