Posledné tri roky preukázali schopnosť Smeru-SD a jeho lídra Roberta Fica veľmi pružne sa vyrovnať s novou situáciou a uvažovať strategicky. Strana, ktorej podpora ešte na jeseň 2020 bola menej ako desať percent, dosiahla piate volebné víťazstvo a Robert Fico sa s vysokou pravdepodobnosťou stane premiérom piaty raz. Samozrejme, za tento svoj úspech Smer-SD vďačí nielen svojej profesionálne vedenej, ale najmä systematickej a permanentnej kampani, a predovšetkým katastrofálnej politike vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
Krstnými otcami volebného víťazstva Smeru-SD sa stali Igor Matovič svojím nekompetentným vládnutím a rozbíjaním demokratických inštitúcií, ako aj Eduard Heger nominovaný ako jeho nástupca, ktorý sa však skutočným premiérom nikdy nestal. OĽaNO vrátane neskorších odštiepencov tak dlho označovalo akúkoľvek kritiku za snahu o návrat Smeru, až sa jeho slová naplnili. Volebný výsledok však má aj svoju krstnú matku, prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá sa od štýlu vládnutia Matoviča a Hegera nedokázala dištancovať dostatočne včas a využiť svoju neformálnu autoritu na budovanie politickej alternatívy. Napokon až príliš dlho tolerovala agóniu Hegerovej vlády, ktorá stratila nielen morálne oprávnenie vládnuť pri mimoriadne vysokej nespokojnosti občanov, ale aj oprávnenie, ktoré jej dáva ústava, keďže v parlamente stratila dôveru.
Rozklad protificovského tábora vystrelil do popredia Progresívne Slovensko. To však nestačilo, aby dokázalo Smer-SD poraziť. Získalo síce časť provládneho tábora, nemalo však odvahu získať aj hlasy z tábora vtedajšej opozície, keď viac pripomínalo mimoparlamentnú koaličnú stranu než opozíciu, ktorej hlavným cieľom je aktuálnu vládu vymeniť.
Výsledok 14,7 % je pre Hlas-SD úspechom, hoci ešte pred niekoľkými mesiacmi mieril na prvú priečku. Peter Pellegrini však tento úspech skôr „utrpel“, ako dosiahol. Je síce pravda, že bez jeho strany žiadna koalícia nevznikne, tohtoročné voľby však preňho môžu byť zároveň posledné.
Napokon tretí v poradí – Hlas-SD – doplatil na svoju nečitateľnosť. Nedokázal jasne vysvetliť, čím sa odlišuje od všetkých ostatných. Málokedy vystúpil s vlastnou iniciatívou, ktorá by dokázala zaujať, a spravidla iba v decentnejšej forme opakoval agendu Smeru. Z tohto hľadiska je preň dosiahnutý výsledok 14,7 percenta úspechom, hoci ešte pred niekoľkými mesiacmi mieril na prvú priečku. Peter Pellegrini však tento úspech skôr „utrpel“, ako dosiahol. Je síce pravda, že bez jeho strany žiadna koalícia nevznikne, tohtoročné voľby však preňho môžu byť zároveň posledné. Nech sa rozhodne akokoľvek a nech bude ponuka, ktorú dostane, akokoľvek veľkorysá, bude to zlé rozhodnutie, ktoré mu budú jeho spolustraníci vyčítať. Či sa pridá k Smeru, alebo vytvorí koalíciu s progresívcami, SaS a KDH, vždy príde o časť členov a voličov.
Už pred voľbami Robert Fico svoju kampaň cielil na voličov Hlasu a z vyjadrení predstaviteľov Smeru, napr. Roberta Kaliňáka, vyplýva, že aktívne udržiavajú kontakty s mnohými ľuďmi v Pellegriniho strane, čo nutne neznamená, že sa to deje s vedomím a so súhlasom jej predsedu. Smer-SD nemá nijaký dôvod, prečo by mal s „prácou“ s členmi strany, s ktorou súperí o ľavicových voličov, po voľbách prestať. Bez ohľadu na to, či Hlas so Smerom do koalície pôjde, alebo nie, sa Fico bude snažiť o pohltenie jeho členov a poslancov. V koalícii so Smerom bude pre Pellegriniho naozaj ťažké vysvetliť dôvod svojho rozhodnutia opustiť stranu, v ktorej niekedy začínal, a ak by sa aj stal predsedom parlamentu, čoskoro by zistil, že za sebou už žiadnu stranu nemá. Rozpad strany a prechod jej časti k Smeru-SD by ho však čakal aj v prípade, ak si zvolí spoluprácu s progresívcami.
Ak sa koalícia Smer-SD, Hlas-SD a SNS momentálne zdá najpravdepodobnejšou, jej funkčnosť nie je ani zďaleka samozrejmosťou. Popri možných konfliktoch vnútri Hlasu môže byť problematickým partnerom aj SNS. V minulosti táto strana bola vždy lojálnym koaličným partnerom Smeru, pretože jej lídri Ján Slota a Andrej Danko si uvedomovali, že s nikým iným sa do žiadnej koalície nedostanú. V sobotu sa však do parlamentu prekrúžkovali kandidáti, ktorí nie sú členmi strany, jej vedenie na nich nemá bezprostredný vplyv a, naopak, oni môžu nielen SNS, ale nepriamo aj celú koalíciu vydierať. Koalícia Smeru, Hlasu a KDH môže byť stabilná, ale pre KDH môže takisto znamenať postupný úpadok.
Ďalšie kombinácie sa otvárajú v súvislosti so vstupom OĽaNO do parlamentu. Vyhlásenie tejto strany, že ide do opozície, bolo úplne zbytočné, keďže jej koaličný potenciál atakuje záporné hodnoty. Zároveň však od samostatného vstupu do parlamentu doposiaľ neudržala svoj klub jednotný, bude teda zásobníkom poslancov pre rozličné koaličné zostavy. Parlamentné voľby teda nemusia nutne priniesť stabilné vládnutie počas nasledujúcich štyroch rokov.