Peter Pellegrini bol s výsledkom volieb spokojný – vysvetľujúc (či skôr ospravedlňujúc?), že ide o prvý volebný výsledok strany. No v skutočnosti Hlas-SD nevznikol včera. Na ministerstve vnútra ho zaregistrovali v septembri 2020, t. j. pred tromi rokmi. Prečo strana, ktorá sa rok po svojom vzniku v prieskumoch verejnej mienky pohybovala okolo 20 percent, napokon v predčasných voľbách skončila pod 15 percentami, si budú musieť politici Hlasu analyzovať sami.
Hlas je podľa väčšinového názoru jazýčkom na váhach. Od toho, na čiu stranu sa pridá, závisí, aká povolebná koalícia vznikne. Strane by to mohlo lichotiť, keby každá z dvoch možností nehrozila, že ju chytí do pasce.
Najpravdepodobnejšia alternatíva
Najpravdepodobnejšou alternatívou je, že Hlas-SD vytvorí koalíciu so stranou, od ktorej sa odštiepil. Neodštiepil sa iba preto, že pre dvoch ambicióznych lídrov nebolo v jednej strane miesto. Hoci to v kampani zaniklo, Hlas sa oficiálne hlási k sociálnej demokracii. V októbri lanského roka sa stal asociovaným členom Strany európskych socialistov (PES). Medzi jeho programovými cieľmi je solidárna spoločnosť, dôraz na spravodlivosť, právny štát a boj proti korupcii, ako i európska kooperácia.
Smeru sa antificovský blok snažil vtlačiť nálepku protieurópskej a protitransatlantickej strany, no faktom zostáva, že Robert Fico v rozpore s väčšinovým názorom v EÚ odmietol podporovať Ukrajinu vojensky. Navyše, pokiaľ sa nepotvrdí volebný podvod v rómskych osadách, OĽaNO vytiahla do Národnej rady SR heroická rétorika „Mafii vás nedáme.“ Mafiou bol chápaný starý aj „nový“ Smer.
Hlasu-SD v koalícii so Smerom hrozí, že o svoj étos sociálnodemokratickej strany založenej na hodnotách a schopnostiach ich implementovať v adekvátnych politikách, o ktorý Smer už dávno prišiel, príde aj on. Brať do úvahy musí aj vyhrážky európskych socialistov na adresu Smeru. Predsedníčka tejto frakcie na avizovanú možnú spoluprácu Smeru s Republikou (pred voľbami) nastoľovala potrebu diskutovať o možnom vylúčení Smeru z PES. Šéf európskych socialistov Stefan Löfven to po zverejnení výsledkov volieb povedal ešte tvrdšie: „Ak bude rétorika Smeru voči Ukrajine pokračovať vo vláde, postarám sa o začatie procesu vylúčenia.“ Nevyjadrujem sa teraz k tomu, či mierové rokovania, ku ktorým nabáda R. Fico, by boli účinnejšou pomocou Ukrajine ako pokračovanie v jej vyzbrojovaní.
Hlasu-SD nehrozí iba to, že naň padne biľag Smeru – narušovateľa kvázi jednotnej európskej mienky o Ukrajine. (Mal by si aj pripomenúť, že Smer mal už v roku 2006 pozastavené členstvo v PES za to, že vstúpil do vládnej koalície so stranou SNS a túto dnes pozliepanú stranu rázne ako tretieho partnera do koalície odmietnuť.) Hrozí aj, že sa chytí do pasce politík Smeru, ktoré nesú spoluzodpovednosť za to, že Slovenská republika sa dnes ocitla takmer na chvoste vo väčšine porovnaní s ostatnými štátmi EÚ.
Pasca číslo 2
Druhá najpravdepodobnejšia alternatíva pre Hlas-SD je koalícia s PS, SaS a prípadne KDH, ktoré by malo byť preferovanejším partnerom v tejto koalícii. Ak riziká prvej alternatívy sú veľké, riziká tejto sú možno pre Hlas-SD ešte väčšie. Ak by PS dokázalo presadiť tú časť programu, ktorá sa zaoberá energetickou transformáciou a bojom proti klimatickým zmenám, realizovala by sa prvá časť transformačného procesu, bez ktorého sa nedostaneme dopredu. Okrem environmentálnej transformácie sa však žiadna zo strán dostatočne vehementne nepostavila za druhú v skratke a nepresne nazvanú digitálnou transformáciou. Obidve sú rovnako nevyhnutné. SaS, ktorá sama seba pokladá za ekonomicky najkompetentnejšiu stranu, však okrem rovnej dane a pokračujúcich podnikateľských kolečiek nič takéto neponúka.
Hlasu v koalícii so Smerom hrozí, že o svoj étos sociálnodemokratickej strany založenej na hodnotách a schopnostiach ich implementovať v adekvátnych politikách, o ktorý Smer už dávno prišiel, príde aj on.
V zajatí PS a SaS, ktoré obidve chcú konsolidovať verejné financie iba na výdavkovej strane, bude musieť Hlas-SD zabudnúť na svoj programový cieľ: presadzovať solidárnu spoločnosť. Stratí tým svoju sociálnodemokratickú identitu a volič mu to v budúcich voľbách spočíta.
Uvidíme, či a ako sa Hlasu-SD podarí vyhnúť týmto nástrahám. V hre totiž nie je iba Hlas-SD, ale predovšetkým to, či a o koľko sa Slovenská republika z posledných priečok v HDP na hlavu, v indexe prosperity, v indexe inovácií, z pasce nízkych príjmov a podobne posunie smerom nahor.
Netreba preto ignorovať ani chronicky známu povesť SaS ako rozbíjača vlád. Táto „strana podnikateľov“ nie je zárukou toho, čo si podnikateľský sektor cení najviac: stabilné (a predvídateľné) podnikateľské prostredie. V zemetraseniach Matovičovo-Hegerovej vlády zohrala kľúčovú úlohu a vyvrcholilo to v predvolebnom legislatívnom uragáne poslaneckých návrhov bez diskusie a analýz ich dosahov. Napokon prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík bol nútený konštatovať: „Výsledkom je, že tretina podnikateľov deklaruje, že nevie podnikať bez toho, aby neporušili žiaden zo zákonov.“ Aj toto je jednou z charakteristík, v akom právnom štáte žijeme.